Skutočný životný príbeh od Gabriela - časť 1.
Volám sa Gabriel a toto sú spomienky nášho 40 ročného manželstva. Neviem či by som niekedy písal o našom manželstve, nie je ničím výnimočné.
Tieto spomienky majú na svedomí, naše 12 ročné pubertiačky - vnučky, ktoré sa mňa a Martinky toľko pýtali, že ako sme sa zoznámili a ako sme prežili tých 40 rokov spoločného života. Bol to na oslave 40 výročia nášho manželstva. Keď sme spolu s Martinkou začali spomínať, tak sme sa najskôr svatovcov opýtali, že či povieme všetko alebo niečo vynecháme. Lenže ako to naše deti počuli, tak sa pridali k tým pubertiačkam a my sme už nemohli cúvnuť. Martinka aj svatka zostali celé červené a svat ten sa musel poriadne napiť, aby nevybuchol.
Všetci traja vedeli, aký som. Nemám a ani som nikdy nemal problémy hovoriť alebo písať o erotike. Skôr naopak, veľakrát som si z erotiky robil srandu. Pred deťmi sme nikdy nič neskrývali, ale ani sme im všetko nepovedali.
1.časť - Spoznávanie
S Martinkou a jej dcérou Sylvinkou,14 ročnou, sne sa poznali dosť dlho, ale len ako susedia. Bývali sme v tom istom paneláku. Ja som bol vtedy ešte ženatý a Martinka vydatá. Keď sme sa stretli tak sme sa pozdravili a prehodili pár slov. Lenže ako život išiel ďalej, ja som ovdovel a Martinka sa rozviedla. Keď som ovdovel, tak ma to dosť zobralo, ale Martinka bola ešte vydatá. Tak som si nič nedovolil, len som ju pozdravil, až do dňa keď som išiel z odchodu a pomohol som jej zobrať tašky s nákupom. Vtedy už bola rozvedená. Oslovil som ju, že jej pomôžem s taškami a ona súhlasila. Stretávali sme sa a chodievali spolu do mesta či už na kávu alebo len tak sa túlať po meste. Tieto naše stretávania trvali asi tri mesiace, až prišiel ten "nešťastný" deň, keď som ju pri lúčení pobozkal. Vylepila mi takú facku, až sa mi v očiach zaiskrilo. Chcel som na ňu zrúknuť, že čo to malo znamenať. To čo som videl v jej očiach ma totálne zarazilo OPOVRHUTIE , SHUS , STRACH A OBYVY ČO BUDEM OD NEJ CHCIEŤ. Sklonil som hlavu a povedal som jej: PREPÁČ NECHCEL SOM SA ŤA DOTKNÚŤ. Prišiel som do svojho bytu a nadával som si ako pohan, bol som všetko možné len nie mladý pán. Myšlienky mi blúdili ako najaté, lenže vždy to skončilo ako z hororu. Proste skončilo všetko, ešte skôr ako to začalo.
Našťastie nikto z nás nevie čo mu život prinesie. Neviem či to bola náhoda, alebo to tak malo byť, ale v jednu sobotu sme sa znovu stretli pred panelákom. Obidvaja sme išli na nákup, nie do nášho obchodíka , ale do mesta na veľký nákup. Pršalo a aj som, po pozdrave , sa opýtal, že kde ide. Odvrkla mi, že na nákupy, tak som sa Martinke ponúkol, že môže ísť so mnou. V aute bola dosť dusná atmosféra, ale to čo sa stalo v obchode nikto z nás nečakal.
Zobrali sme si len jeden vozík a hádzali do neho, to čo každý z nás potreboval. Pri platení sme sa pozreli na seba a vypukli v poriadny smiech. Nevedeli sme si rozdeliť nákupy, tak som to všetko zaplatil a u Martinky sme si nákup rozdelili. Sylvinka nás prekvapila slovami: "Ale vám to trvalo, kde ste toľko trčali s tým nákupom", ale oči jej svietili ako 1000 Watové žiarovky, robila si z nás dobrý deň. V nedeľu sme išli všetci traja na obed do mesta a ja som vedel, že to čo som mojím bozkom pokazil sa mi nákupom podarilo spraviť. S Martinkou sme sa veľakrát túlavali po meste bez toho, aby sme mali nejaký cieľ a pritom drkotali ako dve klebetnice o všetkom možnom a niekedy ani to nie. Nieraz išla s nami aj Silvinka, ale málokedy. Proste pubertiačka , ale to sme jej nemohli povedať, hneď mala uštipačnú poznámku. Na dovolenky sme chodili všetci traja spolu. Toto všetko trvalo až pokiaľ Silvinka nešla na strednú školu, kde bývala na internáte. Chodievala domov , raz za dva týždne , školu mala mimo mesta, kde sme bývali a viac chodila ku kamarátkam ako domov, ale aj jej kamarátky k Martinke.
Naše potulky po meste začali už byť niečom inom, ako dovtedy. Priateľstvo sa začínalo meniť na vyhľadávanie jeden druhého, až prišiel ten deň, keď mi Martinka povedala, že sa jej nechce ísť do mesta, tak sme zostali doma a ja som začal variť. Neviem či to bolo mojim varením alebo tým, že som mal na linke bordel ako v tanku, jednoducho ma odstrčila a varenie dokončila ona. Po obede sme si otvorili červené vínko, máme ho obidvaja radi. Martinka vypila toho viac ako ja. Tej facke sme sa vyhýbali, ako čert krížu. Nečakal som, že by sme sa niekedy k nej vrátili, ale ako mala vypité, tak sa z jej nádherných úst začali rinúť slová, ktoré si pamätám dodnes: "Gabo, vieš prečo som ti vylepila tú facku, lebo som v tebe videla môjho predchádzajúceho manžela, ktorý chodieval domov ožratý a nás aj bil. Myslela som si, že aj ty si taký istý. Nikdy ma nebral ako svoju ženu, ale ako poslednú prostitútku, ktorá je dobrá len na to, aby sa mal na kom vytriasť. Nakoniec som zostala tehotná a vtedy nastalo peklo. Vykrikoval mi, že to dieťa nie je jeho, nech si idem za jeho otcom, že on sa o žiadneho pangharta starať nebudem. Nech si ho dám zobrať. Bola som na potrat . Bolo to ešte horšie. Pri rozvode tvrdil, že ak by to decko bolo jeho, tak by som nikdy nešla na potrat. Rozviedli nás, ale dali za pravdu jemu, že ja som bola príčinou rozpadu manželstva a to tým, že som mu bola neverná . Čakala som dieťa s iným a aj preto som išla na potrat. Lenže má to aj iné následky a tie sú, že už nemôžem mať viac deti. Neviem čo sa stalo , ale takto to dopadlo. Neviem ako by som toto všetko prekonala, nebyť Silvinky, ktorá mi dávala a dáva zmysel života. V tebe som sa veľmi mýlila a ak sa ti hnusím a nechceš ma viac poznať, tak ma kľudne vyraz. Nebudem ti to zazlievať."
Nespravil som to, ale privinul som si ju k sebe a nič nehovoril. Položil som si vankúš na lono a ona sa uložila naň, kde srdcervúco plakala. Po čase sa mi pozrela do očí a pritiahla si moje ústa k jej a to bol náš prvý milenecký bozk. Pomaly jej plač prechádzal, až zaspala a jej tvár vyjadrovala, to čo som nevedel vtedy popísať a ani dnes neviem nájsť tie správne slová.
Keď tíško zaspala zobral som ju do náručia a doniesol do postele, kde som jej okrem nohavičiek dal všetko dole a vtedy na mňa vystrelili jej nádherné prsia. Chcel som ich pobozkať, ale zdržal som sa a dal som jej bozk len na čelo. Chytila ma za ruku a nechcela ma pustiť, ako keby sa bála, že je to len všetko sen.
Keď už tíško spala, som odišiel do druhej izby, mal som 4-izbový byt a nechcelo sa mi veriť, aký sme ku sebe zlí. Nemohol som dlho zaspať a ráno, keď som vstal začal som robiť raňajky pre nás dvoch. Martinka vstal a pozerala na mňa, no na jej pohľad nezabudnem do konca života. Jej oči boli ako oči postrelenej lane. Mala na sebe župan, ktorý som jej dal. Privinul som si ju ku sebe a pozrel do očí, či ju môžem pobozkať. To čo som v nich videl, bola otázka či sa v noci niečo stalo alebo nie. Moja odpoveď bola: "Nie som sviňa, aby so zneužil ženu, ktorá sa mi zdôverila so svojím životom. Raz som už pokazil to, čo som si myslel, že sa už nikdy nepodarí napraviť."
Pritúli sa ku mne ešte viac a sama ma pobozkala na ústa so slovami: "Ďakujem a nájde sa miesto vedľa teba, pre osamelú ženu, ktorá už nechce byť sama, ale má dcéru?"
Podlomili sa mi kolená a nebyť toho, že sme boli s Martinkou v objatí, bol by som spadol. Vtedy som si uvedomil, že budeme spolu, až do konca našich životov. Znie to banálne, ale až smrť nás rozdelí. Prečo toto píšem? Z jedného prozaického dôvodu. Bol som dvakrát ženatý. Prvý krát som sa ženil veľmi mladý a druhý krát mi život nedovolil mať radosť zo života. Druhá manželka, Boženka, ma tu zanechala samého. Zomrela mi po 3 rokoch manželstva. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo a nezáležalo mi na tom, aký budem viesť život. Striedal som partnerky, ako niekto strieda ponožky. Každú chvíľu som mal niekoho iného a aj celý dom vedel, aký som. Zhýralec a ku všetkým partnerkám som sa správal ako Marínkin bývalý manžel k nej. Proste sviňa na entú. Trvalo to až dovtedy, pokiaľ sme s Martinkou nešli spolu z obchodu. Vtedy som si uvedomil, ako som žil a viac takto žiť nemienim. Za to môžem ďakovať mojej Martinke.
Po raňajkách sme sa išli okúpať a obidvaja sme vedeli, že toto je niečo iné ako bolo včera. Prišli sme domov a chovali sme sa ako dvaja pubertiaci, ktorí nevedia ako pokračovať. Pritúli sme sa k sebe a pomaly z nás opadávali všetky zábrany. Milovali sme sa, ale nie ako dvaja ľudia, ktorí vedia, že budú celý život spolu, ale ako dve nepríčetné osoby, ktoré si chcú spraviť čo najviac bolesti. Martinka chcela, aby ju to čo najviac bolelo, asi preto, aby tým zahnala všetky zlé spomienky. Mne nebolo treba dvakrát hovoriť a splnil som jej všetko čo chcela. Ráno sme boli obidvaja doškriabaný, dohryzený až nás bolelo celé telo. Pozreli sme sa na posteľ a vtedy sme si uvedomili, čo sme všetko v noci vystrájali. Nechcelo sa nám obliekať a tak sme skoro celý deň chodili, tak ako sme prišli na tento svet. Martinka má nádhernú postavu, ani chudá a ani moletka. Vždy sa mi také ženy páčili. Jej oči sú ako dve studničky, plné nehy, lásky a šibalstva. Pery sú ako dve zrelé jahody, sladké a červené. Vlasy má čierne a dlhé, ktoré jej siahajú až po pás. Keď si nimi zakryje ňadrá, nemusí mať už nič viac na sebe. Ňadrá tie neviem ani opísať , proste prekrásne. Pripravené len na hladenie a bozkávanie. Dvorce a bradavky sú ako zrelé maliny, sú nádherné a nič iné nepotrebujú len ich bozkávať a hladiť. Nad tajomstvom svojho lona má pekne ostrihanú záhradku, ktorú stačí len pohladiť a som v siedmom nebi.
Neviem prečo sme sa neobliekli, asi z jedného dôvodu, chceli sme pokračovať tam kde sme v noci skončili. Lenže to sa nedalo. Akonáhle sme sa jeden druhého dotkli, tak sme len zasyčali od bolesti. Po obede sme sa obliekli a išli sa túlať do mesta, zavesení jeden do druhého. Nevnímali sme nič, len jeden druhého . Takto sme sa túlavali aj mimo mesta, až sme našli jedno jazero, kde na brehu bola malá čistinka. Nič lepšieho nám nenapadlo, len sa ísť hneď okúpať. Neváhali sme ani jeden a naše šaty boli hneď dole. Okúpali sme sa a tým sme zmyli z nás všetko zlé , čo nám život priniesol. Ľahli sme si na trávu a nevadilo nám, ak by nás aj niekto videl. Hladili sme sa po celom tele a vychutnávali si jeden druhého, pomaly a nežne. Bozkávali sme sa po celom tele a milovali sa, nie už ako dvaja ľudia, ktorí si chcú ublížiť, ale ako dvaja ľudia, ktorým stačí aj to, ak sú k sebe pritúlení a viac ani nechcú, lebo vedia, že ich život bude plný takýchto dní, ako bol tento.
Po príchode domov sme v izbe stáli proti sebe a pomaly sme sa vyzliekali. Nikde sme sa neponáhľali, celý večer a aj noc bola len a len naša. Ľahli sme si na posteľ, len v spodnom prádle, hladili sa, bozkávali a hľadali zákutia našich tiel, ktoré sme ešte neobjavili. Boli sme celí rozbláznení, ale aj tak sme si nedali spodné prádlo dole. Vychutnávali sme tie chvíle pokiaľ sa dalo. Martinka mala nohavičky celé mokré, ňadrá jej chceli vyskočiť z podprsenky a môj lingam bol ako stožiar vysokého napätia. Pomaličky som jej dával dole podprsenku. Najskôr z jedného ňadra, ktoré som poriadne vybozkával a s bradavku som lízal a sal, ako malý kojenec . Prešiel som na druhé ňadro a pokračoval som v hladení a aj v saní, raz jedného a potom druhého. Rukou som prechádzal Martinke po jej nádhernom tele, plné vášne a nehy, ktoré vie poskytnúť ona sama. Nakoniec som skončil v jej lone. Prechádzal som prstami po jej jaskynke a pomaly som dával dole nohavičky. Martinka sa hrala s mojim lingamom, až som sa bál, že dôjde k uvoľneniu skôr, ako sa budeme milovať. Prstami som jej zachádzal do jaskynky, ktorá bola celá mokrá a čakala na môj lingam. Nakoniec sme skončili bez zbytočností a ja som ju bozkával kde sa dalo. Skončil som na jej jaskynke a môj jazyk vnútri jaskynky. Lízal som kde sa dalo, od jej hruštičky až po celé červené závojničky, ktoré zakrývali vchod do jaskynky. Pomaly, ale isto prichádzala k svojmu vyvrcholeniu a ja som sa nevedel nabažiť nebeského nektáru, ktorý jej tiekol z jej jaskynky. Vyvrcholila niekoľko krát a až po jej vyvrcholeniach som vošiel s lingamom do tepla jej jaskynky. Takú reakciu nás dvoch som nečakal. Naše vyvrcholenia prišli naraz a boli sme celý polepený od jej nektáru a aj od toho čo vytieklo z môjho lingamu.
Privinuli sme sa k sebe a obidvaja sme naraz povedali: "Milujem ťa a budeme do konca života , len svoji."
Náš spoločný život bol bez búrok. Aj keď sa sem tam objavili obláčiky, ale nikdy sme im nedovalili, aby z nich prišla nejaká búrka. Chodili sme na dovolenky spolu všetci traja a niekedy aj bez Silvinky. Počas takejto dovolenky sme sa túlali po meste, až sme skončili pred klenotníctvom a mám nič lepšieho nenapadlo, ako vojsť dnu. pozerali sme i retiazky a aj prstene a obrúčky. Martinke sa páčila jedna retiazka ale aj prstene s obrúčkami. Nenápadne som predavačke ukázal, že nech retiazku, prsteň a aj obrúčky odloží na bok, že ich prídem kúpiť. Sadli sme si na kávu a aj som išiel pre odložené klenoty. Martinka sa ma pýtala, že kde som bol, ale aj som mlčal. Čertila sa, ale mne to bolo jedno. Pred tým ako sme si išli ľahnúť, tak som dal Martinke na krk retiazku so slovami: "Dnes je výročie nášho prvého milovania." Pozerala po mne, že či mi nepreskočilo a potom sa rozplakala ako malé dieťa so slovami: "Škoda, že nás život nedal do kopy už skôr." Neviem ako by reagovala na to, ak by vedela, že som v ten istý deň kúpil aj snubný prsteň a obrúčkami. Premilovali sme skoro celú noc, ale to najkrajšie na tom milovaní bolo to, že jej na krku visel môj dar, ktorý sa jej vynímal na jej nádhernom krku. Náš doterajší spoločný život bol pokojný ako hladina rybníka.
Striedavo sme bývali u mňa alebo u Martinky, až do dňa pokiaľ nenastal veľký "TRAPAS". To je už na inú časť nášho spoločného života.
Pokračovanie v 2.časti s názvom: Martinka, Silvinka, Peter a ja
