- časť - Martinka, Sylvinka, Peter a Ja
Martinka ma pozvala ku nej na obed, aby ma zoznámila s jej dcérou Sylvinkou. Nechcela sa skrývať a hlavne nechcela, aby jej to povedal niekto iný. Stretnutie nebolo až tak zlé, ale ani dobré. Proste typická pubertiačka, mala 14 rokov. Po čase sme si našli k sebe cestu. Možno to bolo aj tým, že som sa nikdy nestaral do toho, ak jej Martinka niečo zakázala alebo prikázala. Párkrát sa stalo, že som sa Sylvinky zastal síce nie tak, že by Martinka stratila autoritu, ale som sa jej snažil vysvetliť, že niekedy zákazy nič nevyriešia, ale dôvera áno. Po čase sa nám to oplatilo: Vedela, že môže vždy prísť za nami a vždy ju budeme vedieť pochopiť alebo poradiť. Nie raz sa stalo, že so svojimi problémami prišla skôr za mnou ako za mamou, ale po jej súhlase sme to riešili s Martinkou. Nakoniec to dopadlo tak, že vždy, keď ju niečo trápilo tak sme to riešili všetci spolu. Ak sme mali s Martinkou nejaký problém, pred Sylvinkou sme to neskrývali, ale riešili sme to spolu. Všetci traja sme si dôverovali. Sylvinka skončila ZDŠ a išla študovať ďalej, síce mimo nášho mesta a tak musela bývať na internáte. Chodievala domov raz za týždeň. Raz nás prekvapila s otázkou, že či by si mohla doviesť aj kamarátku. Mne to nevadilo, nebývali sme ešte spolu, tak som do toho nechcel nič hovoriť. Tak sme sa dohodli, že bude chodiť domov, každý druhý týždeň. Jej kamarátka sa volá Soňa. Takto sa striedali, až do polovice 4. ročníka. Prestala si vodiť kamarátku a stále chodila domov každý druhý týždeň. Nepýtali sme sa na nič, Martinka chodila po byte ako tigrica, ale inak sa Sylvinky na nič nepýtala. Nechali sme to na nej, či sa nám zdôverí alebo nie. Možno by sme čakali dodnes, ale život to vyriešil za nás. Mala už po maturite, keď sa stal "TRAPAS"
Prespal som u Martinky. Lenže čo sa stalo ráno, môže napísať len život. Vstali sme a išli sme sa osprchovať. Zrazu nastal veľký vreskot, pýtam sa čo tak vreštíte, keď som vyšiel na chodbu, tak som pochopil prečo tak vreštia. Stáli oproti sebe, ako sa narodili a za Sylvinkou stál neznámy pán.
Chudiatka stáli proti sebe a nevedeli ako ďalej. Nemohli sa sa schovať do izieb, stáli sme za nimi. Nič lepšieho ma nenapadlo, len som povedal Sylvinke:
"Mohla by si predstaviť mládenca, ktorý stojí za tebou Martinke. Lebo ti spravil pekný obrázok na tvojom brušku"
Jej reakcia, ma skoro dostala do kolien. Tu Je.
"Ty si kto, že mi takéto niečo hovoríš. Myslíš si, že neviem to, že si si z mojej mamy spravil ženu, na ktorej sa môžeš vytriasť. Kde si bol, keď som mala stužkovú a mama musela ísť sama. Pozri sa na jej chĺpky nad jej jaskynkou, má ich celé mokré po nohách jej steká to čo vám zostalo po milovaní. Aj ty si celý polepený, potreboval by si sprchu viac ako ja s mamou. Odpovieš mi na to."
Martinka pozerala po dcére a aj po mne ako odpoviem, tu je moja odpoveď:
" Škoda, že som nemal skôr takú dcéru ako si ty. Tak poriadne papuľnatú."
Zobral som jej hlavu do rúk a dal som jej bozk na čelo. Všetci traja pozerali po mne čo robím a Silvinka nám predstavila svojho priateľa Petra. Nakoľko sme s Petrom fajčiari išli sme si na balkón zapáliť. Dievčence sa išli osprchovať. V kúpeľni sa chichotali, ale nevedeli sme prečo. Keď sme prišli z balkóna, hneď sme zbadali prečo sa tak chichotali. Stáli pri linke ako prišli na tento svet, vlasy mali cez ich ňadrá a na jaskynkách mali malé zásterky. Zostali sme stáť ako soľné stĺpy a pozerali sme čo si na nás vymysleli. Nevadilo nám to. Išli sme sa osprchovať. Postavili sme sa za ne. Frflali ako najaté, že nech si ideme sadnúť lebo nám nespravia raňajky. Nám to nevadilo. Sadli sme si ku stolu a začali sme raňajkovať. Lenže nevedeli sme čo máme robiť skôr. Raňajkovať alebo pozerať sa na ich nádherné ňadrá. Majú ich nádherné trojky. Postavy majú prekrásne. U nás oboch to malo svoje následky. Lingami nám stáli ako stožiare. Lenže aj im nebolo všetko jedno. Oči im svietili ako 1000 Watové žiarovky. Spravili sme poriadok po raňajkách a tým sme sa trochu ukľudnili a sadli sme si do obývačky. Tu som začal odpovedať Sylvinke na jej otázky:
"Sylvinka nemám právo ti prikazovať čo máš robiť. Z tvojej mamy som si nespravil ženu, na ktorej sa môžem vytriasť. V priebehu 2 rokov som prišiel o rodičov. Na pohrebe otca si nebola, ale keď mi zomrela mama, boli sme na pohrebe všetci traja. Keď si mala maturitný večierok, som bol na pohrebe bratovi. Nechceli sme ti nič hovoriť, aby si sa netrápila a užila si si ukončenie štúdia na SŠ. Keď som ti povedal, že by si mala mame predstaviť Petra, bolo to len preto, že sme všetci nevedeli ako zareagovať, tušili sme, že máš priateľa, ale nevedeli s ani sme sa nechceli pýtať prečo Soňa nechodí s tebou domov. Nechávali sme to na teba, kedy nám to povieš. Veľmi dobre vieš, že som ťa vždy bral ako svoju dcéru" Všetci sme po týchto mojich slovách mlčali. Pozerali sme po sebe a v očiach mojich dievčeniec som videl drobné slzičky. Tváre im žiarili šťastím a aj tým, že som jej slová prijal a nenahneval som sa. Sylvinka sa ma spýtala, že či sa ma môže spýtať na to, na čo sa ma chcela už dávno opýtať.
"Vie mama všetko o tebe?"
Martinka ju chcela zahriaknuť, ale položil som dlaň na jej ústa a Sylvinke som začal odpovedať:
" Sylvinka , bol som dvakrát ženatý, prvýkrát som sa ženil veľmi mladý. Manželstvo trvalo ani nie dva roky. Robil som na smeny a tak to aj skončilo. Našla si iného. Prešiel som robiť do chemičky, kde som spoznal moju druhú manželku. Stretávali sme sa, až som začal bývať s Boženkou, tak sa volala moja druhá manželka. Mala štvorizbový byt, dnes v ňom bývam ja. Keď som bol u jej rodičov, tak mi jej mama povedala, že nemôže mať deti. Mne to nevadilo, dohodli sme sa, že po svadbe si adoptujeme dieťa. Nie síce hneď, ale určite to spravíme. Preto som ti povedal, že je škoda , že som nemal skôr takú dcéru ako si ty, tak poriadne papuľnatú. Skôr ako sme si mohli adoptovať dieťa, zistili Boženke rakovinu. Do nemocnice som chodieval každý deň. Začala ma vyháňať, že nech si ju zapamätám, takú aká bola. Ja som ju vždy videl takú ako keď som ju spoznal. Nezáležalo mi na tom ako vyzerala v nemocnici. Bol som pri nej, keď zomrela. Dosť dlho som sa nevedel vyrovnať s jej smrťou, až sa vo mne niečo zlomilo a ja som sa začal správať ako človek, ktorý stratil zmysel života. Menil som ženy, ako si ty meníš spodné prádlo. Trvalo to až dovtedy pokiaľ som neoslovil tvoju mamu, že jej pomôžem z nákupom. Tvoju mamu neporovnávam s nikým, lebo každý človek je jedinečný. Tvojej mame môžem ďakovať, že som neskončil ako človek, ktorý stratil zmysel života. Neviem či ti to mama povedala, že som dostal poriadnu facku. Bola to moja chyba. Pri jednom našom lúčení som ju pobozkal, na vlasy. Chcel som na ňu zrúknuť, prečo to spravila, ale po pozretí do jej očí som sklopil hlavu a odišiel som do svojho bytu. Nadával som si ako pohan ,že som stratil niečo v čo som veril, že nikdy neopustím. Život je, ale veľmi zaujímavý. Stretli sme sa pred panelákom, išiel som na nákupy. Zobral som ju do auta a celá cesta bola všelijaká. Ak by si nás videla v obchode, tak si pomyslíš, že tí dvaja majú pekné manželstvo. Najhoršie to bolo pri platení. Všetko sme hádzali do jedného vozíka a nikto nevedel, komu čo patrí. Smiali sme sa ako malé deti. Začali sme sa stretávať. Mama ma pozvala ku vám na obed, kde ti ma predstavila. Chodievali sme spolu do mesta, až sa raz mame nikde nechcelo ísť. Nevedel som prečo. Nevypytoval som sa. Sedeli sme u mňa a priznám sa aj sme niečo popili. Vtedy mi mama všetko povedala, aký bol tvoj otec. Po tom ako mi všetko povedala, som si ju privinul k sebe a nechal som ju nech sa vyplače. Po čase sa ukľudnila, až zaspala. Zaniesol som ju do postele, vyzliekol, okrem nohavičiek. Prikryl a chcel som odísť, lenže ma chytila za ruku, držala sa ma. Odišiel som až keď zaspala. Ráno vstala a pozeral po mne, či sa v noci niečo stalo. Nie som sviňa, aby som zneužil ženu, ktorá sa mi zdôverila, aký mala ťažký život. Neviem či ti to bude stačiť, ak nie tak sa kľudne pýtaj ďalej. Jedno viem, že budeme do konca života spolu. Nepýtajte sa ma odkiaľ to viem . Na toto odpoveď nepoznám. Kde dnes bývam, patril tento byt Boženkinými rodičom Začali si stavať rodinný dom, aby v ňom mohli všetci bývať. Lenže stalo sa to, s čím nikto nerátal. Jej bratia mali fatálnu dopravnú nehodu, takže im Boženka zostala sama. Zobrali sme sa a jej rodičia bývali v tom dome. Nám zostal byt a po jej smrti som ho zdedil ja."
Všetci boli ticho, až som sa pozrel na moje dievčence. Slžičky im tiekli , ako dva potôčiky. Nakoniec ma Sylvinka poriadne šokovala. Vstala, pobozkala ma na čelo a povedala:
" Ďakujem"
Ďalej sme ticho sedeli. Pozrel som na Petra a pozeral po mne, že čo som povedal je pravda. Neveriacky krútil hlavou. Nakoniec som sa zdvihol a spravil to, čo som už chcel spraviť skôr. Išiel som do môjho bytu, zobral ďalšiu sadu kľúčov od bytu a prišiel som naspäť. Pozerali po mne, že čo mám v rukách a moje slová ich poriadne šokovali:
" Sylvinka, dávam ti kľúče od môjho bytu. Mama už kľúče má. Na budúci týždeň sa ku mne sťahujete. nemá význam, aby sme bývali tak ako teraz bývame. Chcel by som poprosiť aj teba Peter, či by si nám neprišiel pomôcť."
Takú reakciu som nečakal . Oči mali plné sĺz a za nič na svete sme ich nevedeli ukľudniť. Nakoniec sa ukľudnili a išli sme sa najesť do mesta a nakoniec sme skončili na kúpalisku. Po príchode domov, náš rozhovor pokračoval ešte ďalej. Sylvinka s Petrom sa nám sami zdôverili, kedy a kde sa zoznámili. Moje dievčence boli celý večer trochu namrzené. Sťažovali sa, že ich bolí celé telo. Netušili sme prečo. Keď sme si s Martinkou ľahli do postele, pritúlili sa k sebe a šepkali sme si nežné nezmysli, až nám z úst vyletelo:
" ĽÚBIM ŤA ."
Takto privinutý k sebe sme zaspali, nie ako dvaja milenci, ale ako manželia, ktorý si nemusia nič dokazovať, ale vedia, že podobných chvíľ bude veľmi veľa. Ráno bolo už o niečom inom. Vstali celé namosúrené a sotva sme sa ich dotkli, tak boli ako čertice. Dozvedeli sme sa to, keď vyšli z kúpeľne. Obidve mali na sebe červené nohavičky a biele tričká. Smiali sa nám zo slovami:
"Celý týždeň budete na sucho."
Vtedy sme pochopili, prečo sú ako čertice. S Martinkou nám nastal týždeň plný balenia, ale hlavne robenia poriadku u mňa doma. Kuchyňa už bola skoro spravená ako to Martinke vyhovovalo, ale ešte nebola pripravená na to, že už bude mať inú vládkyňu a nie mňa. Po uložení všetkých vecí, som sa začal chichúňať, že budem potrebovať mapu na to kde je čo uložené. Kde som videl miesto, tak tam som uložil veci, hlavne z nákupu. V piatok prišla Sylvinka domov sama, bez Petra . Nepovedali sme nič. Nevedela ani sama, že prečo Peter neprišiel. Ráno nás čakalo milé prekvapenie. Niekto zvonil, ako keby horelo. Išiel som otvoriť a to bol Peter, Sonička a nejaký pán. Predstavil mi ho ako svojho brata Karola .Soničku som poznal, je to Sylvinkina najlepšia kamarátka. Pozval som ich ďalej . Soničku som poslal nech ide Sylvinku zobudiť. Z izby sa ozval veľký krik a nakoniec aj smiech. Martinka nevedela čo sa robí a tak som jej povedal, že Karol je Petrov brat a u Sylvinky je Sonička. Začali sme sťahovať. Naše dievčence nás preháňali ako divé. Do večera sme mali skoro všetko spravené. Pomocníci sa išli domov prezliecť a aj upraviť. My tak isto a na večer som ich pozval do jedného baru, kde hrala aj hudba. Pretancovali sme celú noc. Všetci sme ľahli do postelí ako uťahané kone. Neviem čo robili mladý, ale mi s Martinkou sme si dopriali milostné hry. Ruky a jazyky nám behali po celom tele. Oddávali sme sa jeden druhému. Bozkával som ju po celom tele. Jazyk a pery sa hrali s jej ňadrami, až pokiaľ bradavky nestáli ako malí strážcovia. Prstami som ich nežne hladil a ňadrá si tiež nezostali os macochy. Prsty sa hrali s chĺpkami nad jej jaskynkou a tiež prechádzali po jej klitorise. Keď začal z jaskynky vytekať božský nektár, tak som ho lízal jazykom, až prišlo na Martinku nádherné vyvrcholenie a nie len jedno. Môj jazyk nevynechal ani jej červené závojničky, vošiel do jej jaskynky. Jej ruky sa hrali s mojim lingamom, mieškom s varlatami, až som skoro zažal striekať. Nepáčilo sa jej , že nedávam lingam do jej jaskynky, ale dlho to netrvalo. Pomaličky som lingam dával na jej klitoris, až sa sama prehla ako luk a cesta bola voľná. pomaličky som sa v jaskynke pohyboval, nech si to moje žieňa čo najviac užije. Lenže začala mi hovoriť nech pridám a viac mi nebolo treba hovoriť. Naše prvé vyvrcholenie prišlo naraz a nevadilo nám, že nie sme sami doma. Oddávali sme sa jeden druhému ako by sme sa milovali prvý krát. Tých nádherných vyvrcholení bolo viac, až sme zaspali. Martinka mi držala lingam vo svojej ruke a ja som mal moju ruku na jaskynke. Takto sme prespali celú noc a ráno bolo ešte krajšie ako noc. Videli sme na seba , videli sme naše reakcie na to ako sa hladíme, bozkávame a aj ako na nás pôsobí naše spoločné vyvrcholenia. Vstali sme a tak ako sme boli zvyknutý sme sa išli osprchovať V Evinom a v Adamovom rúchu. Naši mladý tak isto. Sonička s Karolom ešte asi spali, nechceli sme ich rušiť. Celkom sme zabudli, že sú u nás . Vstali a boli tak ako my dvaja, v Evinom a Adamovom rúchu. Sonička si dala jednu ruku na svoje ňadrá a druhú si položila na svoju jaskynku. Ňadrá mala pekne tvarované trojky a nad jaskynkou úzky pásik blonďavých chĺpkov. Karol mal ruku na svojom lingame a obidvaja boli červený ako červená paprika. chceli sme ich pozvať nech sa najedia, ale museli ísť skôr do sprchy a až potom si ku nám sadli. Nechcelo sa im veriť, že všetci takto sedíme. Nakoniec sme sa ani neobliekli a pokračovali sme v upratovaní, čo sme mali do obeda spravené. zostal len jeden kamrlík, ale ten sme nechali tak, lebo ani sám som nevedel čo všetko je v ňom. Po obede sa Sonička s Karolom s nami rozlúčili a my štyria sme sa chceli ísť okúpať. Ja som chcel tiež, ale naše čertice sa rozhodli, že pôjdeme tam kde chodievame my dvaja. Peter hneď povedal, že nemá plavky. Moja odpoveď ho šokovala:
"Ani ich nebudeš potrebovať."
Obidvaja na mňa vypleštili oči a Martinka to dorazila, keď Sylvinke povedala, že ani ona nebude potrebovať plavky. Pozerali po nás, že či nám nepreskočilo. Nevedeli čo sme si na nich vymysleli a stále krútili s hlavami. Začal som si z nich robiť dobrý deň a čím som ich viac podpichoval, tak sa Sylvinka tým viac čertila. Hromžila na mňa a bol som všetko možné len mladý pán nie. Nakoniec jej vyhŕkli slzy a ja som prestal. Povedal som im, že kde pôjdeme a prečo plavky nepotrebujeme. Po príchode na našu súkromnú nuda pláž, sme si rozprestreli deky a do tieňa uložili košík s pochutinami a zaliezli do vody. Šantili sme v nej ako malé deti, proste ako ľudia, ktorý si maximálne veria a nemajú pred sebou žiadne tajomstvá. Ľahli sme si na deku a ani neviem ako sme s Karolom zadriemali. Naše potvorky nám nad hlavou zviazali ruky a začali sa hrať s našimi telami. Metali sme sa, ale nič nám to nebolo platné. Ich nežné ruky nám behali po celom tele . Pery a jazyky tak isto , až sa zastavili na našich lingamoch. Lízali nám ich , hrali sa s mieškami a nakoniec si ich dali do úst. to nemali robiť, ich jazyky behali po špičkách našich lingamoch, ako vánok po tráve. Jemne, ale o to náruživejšie. Nevydržali sme a prišlo na nás vyvrcholenie. Sami sme netušili, koľko je v nás smotany. Boli celé polepené. Neprestávali pokiaľ naše lingami neboli v bojovej polohe. Pomaly si s nimi chodili po ich klitorisoch a aj po závojníčkoch. Vzrušovalo ich to až pokiaľ neprišlo na obe vyvrcholenie. Sadli si na nás a pomaly sa pohybovali hore dole, tak ako im to najviac vyhovovalo. Vyvrcholili nanovo, ale mi sme boli celý mokrý. Podarilo sa nám rozviazať ruky a ich ňadrám, bradavkám sme nedali pokoj. Pritiahli sme si ich k sebe a vybozkávali sme im celú tvár. Vyvrcholili sme všetci naraz a dievčence sme si otočili na chrbát a ich jaskynky, klitoris a aj chĺpky nad jaskynkami sme vylízali do čista. po očiste s našimi jazykmi sme si ľahli vedľa seba a držali sa za ruky. Ja Martinku, ona Sylvinku a ona Petra. Neviem ako dlho sme boli takto zakliesnený do seba, až nás hlad premohol. Opláchli sme sa a najedli. Pekne sme spolu žili pár pekných týždňov, až prišiel ten deň, keď sme začali upratovať kamrlík, kde bol samý bordel. Bola to jedna nešťastná sobota. Prečo? Bolo to odkladisko nepotrebných vecí a ani sám som nevedel čo je v ňom. Ako sme ho vypratávali, tak Martinka tam našla nejaké veci po Boženke. Zostal som meravý. Začala plakať, že som jej tvrdil, že po Boženke už nič nemám. Utiekla do obývačky a sadla si do kresla so slovami:
"Tvrdil si mi, že po Boženke nič nemáš. Mne to nevadí, ale prečo si mi klamal? Si ako môj prvý manžel, aj ten ma klamal. Teraz si si so mnou istý a budeš ako on."
Zobral som ju do náručia a sadol som si na kreslo kde sedela ona. Dal som si do cez bok operadla na moje lono a vysvetlil som jej všetko so slovami:
"Odkladal som tam nepotrebné veci a celkom som zabudol na veci po Boženke. Nebol som v ňom roky a celkom som zabudol na to čo je v ňom. Nepoznáme sa pár mesiacov, ale sme partnermi pár rokov a vieš aký som. Predtým ako sme sa poznali ako partneri, som bol všelijaký. Nakoniec si ma dokázala zmeniť, čo iná žena nedokázala. Tak prečo mi neveríš? Len tebe ďakujem, že si ma zmenila a ja sa pri tebe nezmením na horšieho ako som."
Prestala plakať a takto nás našli naši mladý. Peter už býval u nás, pripravoval sa na štátnice a naša dcéra už bola zamestnaná. Pozerali po nás čo sa stalo. Tak som im všetko vysvetlil, čo zapríčinilo to, že Martinka plakala. Upratovanie kamrlíka bola skúška nášho vzťahu a prešla bez následkov. Viac sme nemali dôvod na to si neveriť. Martinka svoj byt požičala kamarátke, rozvádzala sa, pokiaľ sa nerozvedie a bývalý manžel ju nevyplatí z bytu alebo ona jeho. Mali spolu dve deti a nechcela, aby zažívali domáce násilie. Jej manžel bol pijan a robil im to, čo Martinkyn bývalý manžel jej.
Raz nás Peter prekvapil s pozvánkou od jeho rodičov. Chceli sa s nami poznať, ale mne to nevyhovovalo, Tak som mu povedal, že nech prídu oni ku nám. Súhlasili, ale to je už iná kapitola spomienok. Napíšem ich v 3. časti: Prekvapenie pri návšteve budúcich svatovcov