Kristína bola pekná baba s prirodzene ohnivými vlasmi, ktorá v sebe mala schopnosť viesť dav. Dobre sa na ňu pozeralo, mala skvelé nápady, a tak sa niet čo čudovať, že na sociálnych sieťach jej to žilo. Ľudia, ktorí sa radi ukazujú, určite vedia, že fanúšikovia sú rôzni a občas si preto nájdu v správach celkom podivné priania. Najmä ženy a dievčatá by o tom vedeli rozprávať. Kristína nebola výnimkou, denne jej chodilo veľa správ od rôznych pánov, no vždy ich iba chladne odignorovala. Raz sa ale, skôr zo zvedavosti než z nutnosti, dala nahovoriť na jeden experiment.
Maroš P., takto si hovoril pán z internetu, ktorý Kristínu oslovil s celkom tuctovou prosbou. Takých už dostala mnoho, tentokrát sa však rozhodla ísť do toho.
„Dobrý deň, rád by som od vás kupoval použité pančušky,“ stálo v správe ako reakcia na to, že Kristína nosila silonky rada a často sa v nich fotila. Spočiatku sa jej nepáčila predstava, že by nejaký úchylný chlapík mal dostávať pančušky presiaknuté jej potom, parfumom a nevedno, čím ešte. Občas sa jej totiž stalo napríklad, že sa obliala kávou, no tých nehôd bolo viac. Lenže ten pán, zdá sa, práve takéto veci miloval. Vzrušovali ho. A pokiaľ by sa jej ešte podarilo roztrhnúť silonky pri bežnej činnosti, tak to bola jedna báseň. Počula, že na predaji použitých pančušiek sa dá celkom slušne zarobiť. Nebola síce na to odkázaná, ale nakoniec kývla.
„Môžeme to skúsiť. Ako si to predstavujete?“ odpísala Marošovi a čakala, čo z toho bude. Bola naozaj veľmi prekvapená, aký spád to zobralo. Bol slušný, to áno, ale...
Maroš Kristíne prezradil, že je „zaklieštený“, čo v podstate znamená, že nemôže mať normálny orgazmus ako väčšina mužov. Pocit podobný orgazmu však zažíva práve vďaka pančuškám. Samozrejme bez vyvrcholenia. Trochu jej ho bolo ľúto, a tak mu chcela vyhovieť. Poriadne sa však do toho zamotala. Maroš si ju veľmi obľúbil, splnil by jej modré z neba, lenže jej začali byť niektoré veci dosť divné. Ako sa dalo očakávať, nešlo iba o predaj pančušiek.
„Madam, chcem byť vaším otrokom,“ skúsil jedného dňa.
„Čo blázniš, však si predsa tykajme. Už som ti poslala pár svojich pančušiek, môžeme to teda považovať za akési zoznámenie. Myslím, že je to dosť intímne, nie?“
„Nie, madam. Vy mne pokojne tykajte, ale ja nesmiem. Nebolo by to tak správne,“ odbil ju.
Veľmi rýchlo pochopila, že sa mu páči submisívna pozícia. Ona však nebola pripravená byť jeho dominou. Rada viedla vyrovnané vzťahy, no keď už tak, chlap bol pre ňu vždy chlapom a ona sa ako žena vedela v niektorých veciach podriadiť. Maroš ale túžil po domine. Miloval jej pančušky, vôňu jej tela a zamiloval sa do jej fotiek na internete.
„Nechaj ma vybrať si,“ hovoril jej, keď od nej kupoval silonky. Miloval tú hru. Zaplatil síce za pančuškové nohavice, no na fotkách, ktoré mu poslala, nebolo zrejmé, čo má práve oblečené. Preto sa často stalo, že mu poslala iba ponožky alebo ťapky. Jemu to ale nevadilo. Bol ochotný platiť, vzrušoval ho ten adrenalín. Pokiaľ mu poslala čierne a biele silonky, rád si priplatil. Dalo sa s ním vyjednávať, prikazovať mu a nariaďovať. Kristína vedela, že ho má v hrsti a môže si s ním robiť čo sa jej zachce. Už po prvom mesiaci sa dostali vďaka rôznym hrám do štádia, kedy si vedela vďaka nemu zaplatiť nájom za byt.
„Dnes mám špeciálne prianie, madam. Vedeli by ste mi napríklad poslať použitý kondóm?“
Fotiť svoje nohy, posielať pančušky a hrať hru „hádaj, čo mám na sebe“ je jedna vec, no poslať mu použitý kondóm so semenom niekoho úplne iného, tak to bol level, na ktorý nebola Kristína pripravená. Najskôr sa jej z toho urobilo zle.
„Madam, dúfam, že som vás nenahneval. Ospravedlňujem sa. Kedysi som na takéto veci ani len nepomyslel, ale po tej nehode, odkedy som zaklieštený, ma to mimoriadne vzrušuje. Keď už sa nemôžem tešiť z vlastného semena, tak aspoň z radosti niekoho iného.“
Šla do kúpeľne a túto správu musela dlho predychávať. Potom jej ale napísal, koľko je ochotný za to zaplatiť a ona do toho šla. Po milovaní so svojím náhodným partnerom sa ponúkla, že použitý kondóm vyhodí, ale ukryla ho pre Maroša. Nasledujúci deň ho starostlivo zabalila a poslala. Akonáhle prevzal balíček, na účte jej cinkla krásna suma. Uf, bolo to prinajmenšom zvláštne. Akosi mdlo a ťažko jej zostalo okolo srdca, ale na druhej strane to Kristíne odkrývalo dosiaľ nepoznané zážitky. Ako keby otvorila trinástu komnatu, ktorá je nebezpečná, ale nesmierne lákavá.
„Tak rád by som za vami pricestoval, madam,“ napísal jej Maroš. Spozornela, pretože celé to malo zostať v anonymite a absolútne diskrétne. O stretnutí nikdy nepadlo ani slovo. Tri dni mu potom neodpísala, hoci ju bombardoval správami a prosil o zmilovanie. Rozhodla sa, že to ukončí. Áno, zašlo to príliš ďaleko.
„Prepáč, ale osobné stretnutie ma trocha znechutilo. Od prvotného predaja pančušiek je to na míle vzdialené,“ napísala mu.
„Veď ja som to tak nemyslel. To bol len taký povzdych. Ospravedlňujem sa, madam. Som vaším otrokom. Napíšte mi, ako to môžem odčiniť.“
Kristína tomu ešte dala šancu. Vypestovali si s Marošom veľmi špecifický vzťah. Nevedela sa toho iba tak vzdať. A tak zase skúsila, len tak do vetra, či by z toho niečo nekvaplo.
„Porušil si pravidlá. O osobnom stretnutí sa nebavíme, je to neprípustné a zakázané. Musíš zaplatiť pokutu.“
„Pravdaže, madam. Koľko by to malo byť?“
Dohodli sa a Maroš opäť súhlasil s mastnou čiastkou. Nevedela pochopiť, ako môže jeden chlap takto fungovať. Kde na to berie peniaze? Napísal jej, že pracuje v štátnej správe ako finančník. Nie zlé, ale ani príliš nóbl.
„Dobré ránko. Mám otázku. Mohol by som nosiť vaše pančušky, madam?“
V podstate jej bolo úplne fuk, čo ten čudný chlapík robí so silonkami a ponožkami, ktoré mu pošle. Zapáčila sa jej ale hra na pokuty, a preto znova skúsila. Bolo to ako pokúšanie samého diabla. Čím viac sa do toho zamotávala, tým viac ju to pohlcovalo.
„Nikdy! Pančušky si nesmieš obliecť. Protiví sa mi to. Ak by si to niekedy urobil, musel by si za to pykať.“
Poznala ho už natoľko, aby vedela, že ho touto správou vyprovokuje. Asi na niečo podobné aj čakal. O pár dní jej prišla fotka jeho nôh a na nich natiahnuté jej pančuchy.
Fúha, silná káva. Musela si zapáliť a naliať pohár vína.
„Nevydržal som to! Tak strašne som to chcel skúsiť. Prepáč, madam,“ stálo v správe.
„Musím ťa potrestať!“ odpísala mu pohotovo.
„Áno, rátal som s tým. Som pripravený,“ pokorne sa podriadil.
Kristína začala šermovať udatne z jednej strany na druhú a Maroš stíhal ledva skláňať hlavu. Peniažky na jej účel nabiehali jedna radosť. Bolo to také jednoduché. Spočiatku mala skľučujúci pocit, že keď jej toľko platí, nevedno, čo bude za to očakávať. Jemu ale stačilo iba to, aby mohol slúžiť svojej madam. Akurát sa viac osmelil a prosil si od nej čoraz divnejšie veci. Hoci na použitý kondóm sa nič nechytalo.
„Veľmi, veľmi, veľmi by som chcel, keby ste mi mohli poslať aj pančušky svojich kolegýň, kamarátok, známych. Najlepšie by boli silonky, ktoré nájdete v odpadkovom koši,“ zachcelo sa mu znova raz. Kristína to už brala s nadhľadom, nič ju nedokázalo prekvapiť. Iba hrala hru, ktorú chcel hrať on. Stotožnila sa s pravidlami a prevzala velenie.
„Tak v odpadkovom koši? Dobre! Keď najbližšie nejaké uvidím, tak sa kvôli tebe pohrabem aj v odpadkoch.“
Bolo to veľmi výnosné. Vždy to celé zdokumentovala, aby jej veril, že tie pančuchy sú naozaj z koša, alebo ich našla u známej. Ten adrenalín stál za to.
Neskôr, aby to trochu okorenili, ponúkla Marošovi aj použitý silonkový korzet, body či rukavice. Jednoducho miloval všetko silonkové a ona to využila.
„Si perfektná. Toto som ešte nemal, toto som ešte neskúšal,“ tešil sa ako malé dieťa.
Potom sa ale Kristína zamilovala. Nie do Maroša, ale do nového kolegu Petra. A bola to taká láska, ktorá sa naozaj dostane až do špiku kostí. Maroš sa jej začal protiviť a nechcela byť viac jeho dominou. Ľúto jej bolo akurát za tým bočným príjmom.
„Prestal si ma baviť, choď si svojou cestou,“ napísala mu necitlivo, no presne tak, ako by to urobila domina.
„Spravil som niečo zlé? Nahneval som ťa niečím, madam?“
Kristína Marošovi neodpísala, zablokovala ho a všetky správy vymazala. Viac s ním nechcela mať nič spoločné. Aférka s pančuškami bola uzavretá.
