Zuzana pracovala v lekárni, a teda sa dennodenne stretávala s chorobami, s ich príznakmi a prevenciou proti nim. Prácu beriete vždy len ako robotu, pokiaľ sa nestane niečo, čo vás k nej nejakým zvláštnym spôsobom pripúta. V Zuzaninom prípade to bol Tomáš. Na prvý pohľad veľmi atraktívny chlap, ktorý mal však hádam všetky choroby sveta. Do lekárne začal chodiť začiatkom jari a už po niekoľkých dňoch Zuzana vedela, že to nebude ľahký oriešok.
Čo privedie zdravého a zdatného chlapa k tomu, aby sa stal hypochondrom? Pýtala sa Zuzana dookola sama seba. Tomáš by mohol konkurovať ktorémukoľvek profesionálnemu atlétovi. Staral sa o seba, športoval, zdravo sa stravoval, no predsa mal stále pocit, že s ním niečo nie je v poriadku.
„Tak, čo to bude tentokrát?“ usmiala sa na neho Zuzana a on na ňu nepekne zagánil. Potom položil pred ňu dva lístky.
„Rád by som vás pozval do kina, aj keď preplnené priestory nemusím.“
Páni, on ma naozaj pozýva na rande? Zuzana nemohla tomu uveriť a zároveň sa zľakla toho, čo by ju s týmto podivným čudákom mohlo čakať. Váhala asi pridlho, pretože si nervózne odkašľal.
„Keďže mne preplnené priestory nevadia, rada tam s vami pôjdem,“ vykoktala.
Po niekoľkých rande, počas ktorých sa Tomáš vyhýbal hoci aj letmej puse, sa Zuzana do neho naozaj zamilovala. Páčilo sa jej, aký bol pozorný. Pred večerou v reštaurácii jej vždy podložil pod zadok obrúsok a preleštil príbor. Ak náhodou pršalo a oni šli popri ceste, nedovolil, aby ju ošpliechalo auto. Pohotovo vystrel dáždnik, ktorý si to schytal za oboch. Ako ale čas plynul a neschyľovalo sa k žiadnym intímnostiam, pretože držanie za ruku a strkanie si jazykov do úst bolo vrcholne nehygienické, Zuzanu začalo trápiť, či má vôbec takýto vzťah zmysel. Veď ona potrebovala chlapa a nie veľké dieťa. Aj preto sa so svojimi starosťami zverila najlepšej priateľke. Tá jej poradila, aby skúsila Tomáša opiť.
„Nie! Veď on predsa nepije. Okrem toho, bolo by to odo mňa podlé,“ bránila sa Zuzana, ale po čase sa jej táto myšlienka celkom zapáčila.
Tomášove tridsiate narodeniny boli skvelou príležitosťou, ako do neho natlačiť alkohol.
„Vážim si, že nepiješ. Je to veľmi zodpovedné, ale tridsať máš iba raz. Dajme si troška!“ hučala do neho, keď sedeli v jeho byte a on sfúkol sviečku na torte, ktorú mu sama upiekla.
Nakoniec sa predsa len nechal nahovoriť a sladký likér mu zachutil natoľko, že nezostal iba pri jednom štamperlíku.
„Prečo si vlastne taký?“ opýtala sa ho, keď sa zdalo, že by mohol byť otvorený priamej konfrontácii.
„Čo tým myslíš?“
„Veď vieš, tak strašne zamestnaný chorobami a hygienou. Sme spolu tri mesiace a takmer sme sa ani nedotkli. Intimita je medzi pármi prirodzená, to ti hádam nemusím vysvetľovať.“
„Nie je nám takto dobre?“ zaskočil ju hlúpou otázkou.
„Tebe to naozaj vyhovuje? Prepáč, ale mne nie! Ak ma okamžite nepobozkáš, tvoje tridsiate narodeniny budú aj dňom nášho rozchodu.“
Jeho reakcia na jej vyhrážku ju prekvapila. Pevne uchopil jej tvár do dlaní, niekoľko sekúnd jej hľadel do očí a potom ju pobozkal. Nie s odporom, ale s vášňou, ktorú tak potrebovala z jeho strany cítiť.
„Zlatko, ja nemám strach o seba, že ochoriem, ale bojím sa o teba. Čo ak som nositeľom nejakej vážnej baktérie, ktorá vo mne prebýva a v tebe naplno prepukne?“
„Super, toto je presne to, čo by som chcela po prvom bozku s tebou počuť. Vypusti to z hlavy a predstav si, že si na tomto svete len tento jediný deň. Milujme sa spolu, ako keby to malo byť prvý aj poslednýkrát.“
Vzal ju za ruku a každému prstu venoval jeden dlhý bozk. Niežeby sa jej ten náhly nával nehy nepáčil, no ak by to malo ísť takto, k priamemu aktu by sa dostali niekedy nadránom, pokiaľ by skôr nezaspali. Prudko rozopla svoju blúzku a potom siahla po jeho tričku.
„Miluj sa so mnou, vášnivo, divoko a rýchlo. Nie ako hypochonder, ale ako zamazaný robotník.“
„Ale ja som účtovník!“
„Panebože, Tomáš, ty sa naozaj nevieš baviť?“
Viac už nehovoril nič. Neprotestoval, nechal sa ňou viesť. Po pár dotykoch, jej nedočkavých vzdychoch a bozkoch mu už viac nemusela ukazovať, kde by sa jej mal dotknúť. Vzal ju na ruky, preniesol do postele a svižne z nej stiahol oblečenie. Poponáhľal sa, aby bol aj on sám pred ňou čo najskôr nahý.
„Daj sa na štyri,“ zavelil a ona ho nespoznávala. Ukrýval sa v ňom skutočný sexuálny drak. Naslinil si prst a prešiel jej po vagíne, aby mohol do nej okamžite vniknúť, pretože jeho prirodzenie dosiahlo maximálny rozmer. Neverila vlastným očiam. On si naozaj naslinil prst a strčil jej ho do dierky?
„Áno, poď, takto sa mi páčiš!“
Svojím penisom vyplnil celé jej vnútro a vibroval tak dokonale, že si to nevedela už ani lepšie predstaviť. Keď ju ale začal zozadu bozkávať po chrbte a jednou rukou dráždiť medzi nohami, pričom druhou hladil jej bradavky, ujasnila si pojem dokonalosť. Všetka tá výmena telesných tekutín mu bola ukradnutá. Dve spotené delá prejavujúce si najvyšší stupeň intímnosti sa pre neho stali odrazu symbolom zdravej energie.
Po sexe si vedľa seba ľahli a dalo by sa povedať, že druhýkrát sa pomilovali očami. Dlho si obzerali svoje nahé telá. Chcela si zapamätať každé znamienko na jeho koži, každú malú nezrovnalosť, ktorá z neho robila originálneho chlapa.
„Milujem ťa,“ povedala nahlas v návale emócií, hoci nevedela, či sa ráno znova neprebudí vedľa toho hypochondra, ktorého bude trápiť nová choroba. Vedľa chlapa, ktorý chytí hysterickú paniku z toho, čo sa medzi nimi v noci stalo.
Privinul si ju k sebe a niekoľko minút sa iba tak rozprával s jej prsiami, ktorým venoval pred spaním ešte niekoľko sladkým pusiniek.
