Keď sa mi po desiatich rokoch skončil perspektívny vzťah, povedala som si, že radšej si kúpim koňa a budem sa starať o neho, než by som znova mala investovať do chlapa, ktorý ma nakoniec aj tak odkopne s primitívnou výhovorkou typu „zaslúžiš si lepšieho“. Po rozchode som naozaj veľmi dlho nemala chuť pozrieť na žiadneho chlapa, pričom obnažené mužské telá ma nielenže nevzrušovali, ale doslova rozčuľovali. Zdalo sa mi, že jeden je väčší mačo ako druhý. Potom sa však objavil on, Juan, samec ako vystrihnutý z telenovely. Pritom som tie usmrkané a nekonečne sa vlečúce príbehy nikdy veľmi nemusela. Zoberme to ale skraja.
Môj Juan sa, samozrejme, v skutočnosti nevolal takto, ale mne sa to pomenovanie páči, tak zostanem pri ňom. Pochádzala som z dobre situovanej rodiny, takže som nikdy nepoznala pocit nedostatku. To prišlo až v tej chvíli, keď sa so mnou rozišiel dlhoročný partner a snúbenec. No materiálna a duchovná bieda je troška rozdiel. Rodičia mi dali dobré vzdelanie a vďaka nemu som neskôr pokračovala v slušnej kariére. Kúpiť si koňa bol môj dlhoročný sen, nikdy som sa k tomu ale nejako nedostala. Akonáhle mi však zostávalo viac času pre seba, keďže nebolo treba ofukovať ofučaného chlapa po mojom boku, išla som do toho. Vybrala som si peknú bielu kobylku. Jazdiť som vedela, pretože od detstva som s rodičmi chodila na neďaleký ranč. Tam mi vlastne kone aj prirástli k srdcu.
„Dobrý deň, pani. Budem sa starať o vášho koňa, keď tu nebudete,“ pozdravil ma celkom sympatický mladík. Spočiatku som mu nevenovala príliš veľkú pozornosť, pretože, ako som už spomínala, chlapi sa mi od istého času protivili. Lenže tento sexepílom presiaknutý kovboj (alias Juan) vysielal neuveriteľne výrazné pižmo. Podvedome som teda s veľkou chuťou poťahovala nosom, lebo tej vône som sa nemohla nabažiť.
„Vyzeráš, že sa koňom vyznáš. Vkladám teda do teba dôveru. Dávaj na moju Biancu pozor,“ uzavrela som to sucho.
Hoci neznášam spojenie „čas vylieči všetky rany“, po nejakej dobe sa začalo moje srdce uzdravovať a otvárať novým možnostiam. Okrem toho, bola som zrelá žena, ktorá nedokáže a nechce byť odstavená v poslednom boxe ako ranená škodná. S Juanom sme sa vídali čoraz častejšie. Jeho obnažené a potom orosené telo nebolo pre mňa viac tabu. Moje telo bolo čoraz zvedavejšie a robilo na mňa nátlak. Veď tak dobre stavaný chlap musí v nohaviciach ukrývať poklad. Hlavu som mala obkľúčenú hriešnymi myšlienkami.
„Petra,“ povedal mi raz, pretože som mu zakázala hovoriť mi pani, „zajtra je na ranči slávnosť, ak chceš, príď. Rád ťa tam uvidím.“
„Musím sa pozrieť do diára, neviem, ako to tam vyzerá. Možno sa zastavím,“ odpovedala som, aby som nevyzerala príliš nadšene. Moje vnútro sa ale radovalo. Pôjdem , vedela som okamžite.
***
„Máš krásne pery. Sú prirodzené a dokonale tvarované. Vidieť popri tých dnešných kačiciach takúto pusinku, tak to je smotánka,“ lichotil mi Juan, keď sme sa stretli na slávnosti a on už mal troška pod čapicou, respektíve pod klobúkom.
„No, no, no, pozeraj sa iným smerom,“ zahriakla som ho, ale usmievala som sa. Videl, že z neho nemôžem spustiť oči, preto ani on neodvrátil zrak.
„Si naozaj veľmi pekná. Máš rajcovný zadok a božsky tvarovaný predok,“ nevzdával sa a pokračoval v lichôtkach.
„Pst, už radšej nič nehovor,“ červenala som sa. Nebola som zvyknutá na takéto reči. Dávno mi nikto nevzdával podobné poklony.
„Poď, zatancujeme si,“ povedal celkom spontánne a nečakal na moju odpoveď. Zobral ma za ruku a dotiahol na trávnik, kde sa tancovalo. Na začiatku sme sa krútili v rezkom rytme, no potom tempo spomalilo a Juan ma zovrel vo svojom pevnom náručí. Páni, to bol pocit. Priznávam, so svojím bývalým som tak horúco v nohavičkách nikdy nemala. Niečo tak zarážajúco impulzívne a vášnivo dráždivé som dovtedy nezažila. Lietala som v tom až po uši.
„Dáš si so mnou vínko? Sadneme si troška ďalej, aby sme sa mohli v pokoji porozprávať,“ zašepkal mi do ucha. Mne sa ale rozprávať nechcelo, no tušila som, že ani jemu. Iba som prikývla a on ma stiahol dozadu za stajne. Pod senom mal ukrytú fľašu vína. Odniekadiaľ vytiahol aj dva poháre a nalial nám. Vypili sme červený opojný nápoj, hľadeli si do očí a nežne sa bozkávali.
„Tie tvoje pery sú nielen krásne, ale aj sladké,“ stonal.
„A nechutia náhodou po víne, ako aj tie tvoje?“ chichotala som sa.
On už ale nič nehovoril. Vošiel mi rukou pod blúzku a uvoľnil mi podprsenku. Pevne zovrel v dlaniach moje prsia, silno ma oprel o stenu a svoju nohu dráždivo natlačil medzi moje stehná. Bol nástojčivý, žiadostivý a ohnivý.
„Počkaj, počkaj, nie som si istá...“ skúšala som rýchlo niečo vymyslieť, ale nič mi nenapadlo. Netušila som, prečo by som si to tam za stajňami, v horúcu letnú noc, nemala rozdať s mužom, ktorými ma priťahoval naozaj živočíšne.
On iba zastonal, ešte pevnejšie sa ku mne pritlačil, siahol mi pod sukňu a jediným prudkým pohybom roztrhol moje nohavičky. Potom mi nadvihol sukňu, šikovne si uvoľnil nohavice a ja som si všimla, že mu z nich vyskočil naozaj poriadny klát.
„Och, toto chceš do mňa natlačiť?“ bola som prekvapená.
„Neboj sa! Len sa mi pekne otvor a bude sa ti to páčiť. Sľubujem,“ upokojil ma.
Verila som mu. V tej chvíli by som mu uverila hocičo.
Pekne sa nám spolu hrala tá telenovela, scéna nám sadla. Naozaj som sa cítila ako hrdinky v tých usmrkaných romantických, ba možno romanticko-erotických seriáloch. Bolo mi príjemne. Keď ma hladil, bozkával, ale aj keď škriabal, ťahal ma za vlasy, stláčal, okusoval či tvrdšie dorážal. V momente, keď ma prudko otočil, aby si ma zobral zozadu, som bola v siedmom nebi. A na záver, keď medzi mojimi nohami stekalo jeho semeno, od rozkoše som prevracala oči.
„Vieš, keď sa tak na teba pozerám, máš s tou tvojou kobylkou veľa spoločného,“ zaklincoval to, natiahol si nohavice a bolo po telenovele.
