Neviem, čím to je, ale odkedy som začal randiť s dievčatami, mal som šťastie na samé podivné krásky. Na prvý pohľad to boli celkom normálne dievčatá, do koča aj do voza, no akonáhle sme sa lepšie spoznali, padla mi sánka. Dnes by som sa chcel s vami podeliť o svoju skúsenosť s Vierkou. Nebola to síce špička ľadovca, no za zmienku určite stojí.
Spočiatku som si to vôbec neuvedomil. Navštevoval som rôzne kaviarne, a preto mi tá v centre jedného rakúskeho mestečka nepripadala nijako zvláštna. Dobre, keď ste tam vošli, musela vás okamžite prefackať akási príchuť sterility. Všetko tam bolo biele, čisté a krehké. Vybral som sa tam na stretnutie slovenskej komunity a tam som spoznal aj Vierku. Až neskôr som sa dozvedel, že stretnutie organizovala ona a zámerne vybrala aj túto kaviareň. Všetko sa to teda začalo nabielo. A to nebol ani zďaleka koniec. Celý náš vzťah sa niesol v tomto odtieni. Vierka milovala bielu farbu, prakticky nosila len biele bavlnené oblečenie. Žiaden problém, poviete si, keď sa vám niekto dostáva pod kožu a vy prehliadate určité signály či podivnosti. Biela je predsa fajn farba, prečo teda z toho hneď robiť problém? Lenže to nebolo iba o farbe. Moja nová láska nosila všade so sebou dezinfekčný gél a obrúsky. Byt mala zariadený tak, že keď ste tam prišli, mali ste pocit, že ste u lekára. Mohol som utiecť a nechať to plávať, ale nejako som nemohol. Postupne sme sa prepracovali aj k milovaniu. Bol to zážitok, čo vám poviem.
„Dnes by som sa s tebou už naozaj rád miloval. Voniaš nádherne a tak tajomne. Netráp ma toľko,“ skúsil som zahrať raneného medvedíka, keď sme sa vášnivo bozkávali a ja som skutočne potreboval pustiť paru.
„Ver mi, aj ja som nadržaná ako levica,“ prekvapila ma svojou úprimnosťou.
Bolo horúce leto a Vierka mala na sebe iba ľahké šaty. Vopchal som jej hlavu medzi nohy, pričom mi ju šatami zakrývala. Celkom som sa stratil v jej rozkroku. Odhrnul som jej nohavičky, chvíľku dráždil klitoris prstom a potom som ho chcel cmúľať. Akonáhle som sa ho dotkol jazykom, stiahla nohy a mne prudko zahučalo v hlave.
„Nie, nie, nie! Takto to nechcem. Čarodejnícku bradavku nechaj na pokoji. Si azda frustrovaný vlastnou erekciou? Čo máš za problém?“
Čo by ste jej na toto povedali? Okamžite som vychladol a nechápavo na ňu civel z podrepu.
„Ako to myslíš? Čarodejnícka bradavka, čože? Pokiaľ nemáš rada lízanie, stačí povedať.“
„Vieš, príde mi to veľmi odpudivé, nečisté. Pokladám to za niečo, čo je určené len pre lesby a slabochov,“ zaklincovala to.
Hovorím si, dobre, možno má radšej, keď v sebe cíti kus poriadneho chlapa. Sadol som si k nej a zase sme sa len bozkávali. Znova som sa rozvášnil, tak som jej stiahol na šatách ramienka. Šaty sa ľahučko zošmykli a mne sa naskytol pohľad na jej krásne biele prsia. Ružové bradavky na nich svietili ako neónky.
„Oj, máš naozaj jedinečné prsíčka,“ zašepkal som a začal ich bozkávať. Zdalo sa mi, že Vierka sa dostáva do varu. Oprela sa do gauča a nechala ma, aby som maznal jej melóniky. Potom mi nedočkavo siahla na nohavice a začala ich rozopínať. Potešil som sa, pretože som uveril, že si konečne zasuniem. Priznávam, že môj penis nepatrí medzi výstavné kusy, ale dovolím si ho pokladať za lepší priemer. Vierke to však tak asi nepripadalo.
„Zdeno! To nemyslíš vážne. Veď moja nymfa je väčšia než to tvoje polienko. Akože fakt? Tu máš vodu, opláchni si ho!“
Dovtípil som sa, že nymfa je asi jej klitoris. Všimol som si, že ho mala dosť výrazný, ale prirovnávať ho k mužskému pohlavnému údu bolo dosť z cesty. A čo povedať na ten rozprašovač?
„Sorry, ale toto si si mohla odpustiť. Uvidíš, že sa ti to s ním bude páčiť,“ skúšal som dať tomu znova šancu, lebo rozbehnutý vlak nejde len tak ľahko zastaviť. Úd ma bolel z toho, aký napnutý bol. Gule som mal plné a líca mi doslova horeli. Rýchlo som si nastriekal na moju mužnosť vodu z toho rozprašovaču a pretrel ho handričkou. Ach, keď sa tu o tom rozpisujem, nejde mi do hlavy, ako som mohol tak hlboko klesnúť.
„Tak dávaj,“ zadrela sklamane a ja by som jej vtedy jednu najradšej fľasol. Roztiahol som jej nohy a bez akejkoľvek známky nehy som sa do nej natlačil.
„Opatrne, hovorila som ti, aby si nechal môj jazýček na pokoji.“
Sakra, to už bola silná káva. Na to, že chcela odo mňa úplne odignorovanie jej klitorisu, mala preň až príliš veľa pomenovaní.
„Zlatko, keby si mi dovolila pomaznať ťa mojím štýlom, videla by si, že sa oplatí zapojiť pri milovaní aj tú hriešnu bradavku,“ zašomral som. Venovala mi zúrivý pohľad, zavrela oči a zaklonila hlavu, čím mi naznačila, aby som zavrel hubu a pokračoval.
Vierka sa nakoniec rozbehla a odpromovali sme na dostatočnú, ale mal som z toho naozaj zlý pocit. Ešte som nevidel, aby žena bola tak precitlivená na svoj klitoris.
„Vieš, moje telo je moje. Nepatrí žiadnemu chlapovi a ja si rozhodnem, kde sa ma smieš dotýkať,“ poučila ma, keď sa otriasla z vlastného orgazmu. Mal som plnú ruku semena, preto som sa presunul do kúpeľne.
„Prosím ťa, keď si to zmyješ z rúk, tak poriadne vydrhni umývadlo.“
Skvelé! Také romantické a vzrušujúce, pomyslel som si, pričom sarkazmus a ironické poznámky nemám rád.
Vierka vliezla do sprchy a ja som ju pritom pozoroval. Bola naozaj krásna. Škoda takého tela. Niekde sa musela stať chyba. Táto hlava si nezaslúži také telo. Umývala si dôkladne iba vonkajšie genitálie. Trochu ma to aj udivilo, čakal som, že po milovaní si prepláchne celé vnútro. Po sprche sa jemne osušila a potom sa natrela olejom.
Ešte asi mesiac sme spolu chodili, no dlhšie som to nedával. Keď sme boli spolu na kúpalisku, buď nechcela ísť do vody vôbec, alebo ak tam už vošla a následne vyšla von, nenechala si plavky vyschnúť na slnku, ale okamžite sa šla do spŕch opláchnuť a dala si suché plavky. Chcelo sa mi z toho plakať.
Jedenkrát sme sa ale predsa milovali vášnivo, bez rozprašovača a všetkých tých obscénnosti. Možno si myslíte, že sme sa posmelili alkoholom, no nebolo to tak. Prišiel som k Vierke celkom nečakane, prekvapil som ju, hoci som vedel, že to nemá rada. Vrhol som sa na ňu a ona sa nebránila. Váľali sme sa po jej bielom koberci, naše telá boli spotené a tkaniny presiaknuté potom. Ani to jej však nevadilo.
„Zdeno, toto mi viac nerob!“ kričala, no nohy roztiahla tak, že z nich nebolo široké „V“, ale celkom pekná priamka. Dorážal som do nej nedočkavo, hlasno a vulgárne. Prskalo to, vŕzgalo, plieskalo a ťapkalo.
„Toto smotanové a šťavnaté telo by som trtkal stále,“ reval som od rozkoše.
„Počkaj, musím ti niečo povedať,“ skúšala a ja som sa naľakal, že zase začne s niečím trápnym. Dlaňou som jej zakryl ústa.
„Povieš mi to potom. Rád si ťa vypočujem,“ zaklamal som.
Fuňala ako parná lokomotíva, prehýbala sa ako lasička a priadla ako mačka. Takú som ju nepoznal a dal by som čokoľvek, keby takou aj zostala. Dokonca ani nič nenamietala, keď som jej pri dorazoch poškrabkal klitoris. Páčilo sa jej to a silno stonala.
„Ach, ach, ach, Zdeno, toto nie je správne!“
Neviem, čo tým myslela, pretože hneď nato mala orgazmus. Šklbala sebou a triasla. Takto by to nezahrala ani tá najlepšia herečka. Na moment mi napadlo, či snáď nedosiahla skutočný vrchol po prvýkrát. Fandil som si a dúfal, že ak je to pravda, náš sexuálny život sa zlepší. Vystriekal som sa jej medzi prsia a semenom som jej ich premasíroval. Bradavky malá tvrdé ako malé kamienky. Dlho sme ležali vedľa seba na koberci a nemohli sa z toho spamätať.
„Musíš odísť!“ povedala odrazu a keď som nereagoval, iba sa blažene a trochu prihlúplo usmieval, pozbierala moje veci a nahého ma vyhodila za dvere. Nechápal som a nechápem dodnes. Viac sme sa nevideli, no rád na Vierku spomínam. Takéto zážitky vás mnohému priučia. V mobile ju mám dodnes uloženú ako „Biela nymfa“.
