Sedel som v novootvorenej zmrzlinárni na terase. Bolo tam príjemne, no mňa sužoval pocit trpkosti. Mal som dohodnuté rande cez internet. Čo myslíte? Áno, dotyčná sa neukázala. Potom ale prišla Dadka. Vystriedala kolegyňu za pultom a zdalo sa mi, že odrazu stojí v rade na zmrzlinu nejako viac záujemcov. S obdivom som pozoroval to mladé dievča pri práci a zamyslel sa, či môže byť niečo sladšie ako táto predavačka zmrzliny. Keby som ju mal pomenovať podľa zmrzlinového menu, ktoré ponúkal tento podnik, určite by to bola Jahodová mega bomba.
Hoci vo mne Dadka okamžite nakopla predátora, v ten hlúpy deň som nemal náladu niečo si začínať. Sedel som pri stole celkom sám, dohodnuté rande mi nevyšlo. Do toho stretnutia som vložil veľa úsilia a o dotyčnú sa snažil niekoľko mesiacov.
„Ahoj, prinesiem ešte niečo?“ spýtala sa, keď prišla vziať šálku od kávy.
„Nie, ďakujem, to je všetko,“ odvrkol som stroho a uvedomil si, že je načase ísť. Niet na čo viac čakať. Lenže Dadka zostala stáť pri mojom stole a milo sa usmievala.
„Prepáč mi tú smelosť... Nečakáš tu náhodou na niekoho? Rande?“
Dosť sa ma dotklo, že som tak ľahko čitateľný a už vôbec sa mi nepáčilo, akým tónom kládla otázku. Drzaňa jedna! Čo ju je vlastne po tom, či mám rande?
„Čakal som, ale neprišla,“ priznal som nakoniec.
„Radka ti odkazuje, že nie si jej typ, nehnevaj sa. Nechcela som byť tá, čo ti to povie, ale tak pre kamarátku som to spravila.“
„Čože?“ dostal som zo seba. Hlava mi to nejako nebrala.
„Áno, Radka je moja priateľka. Viem o vás. Nakukla sem a keď ťa uvidela, hovorí mi, že pôsobíš ako príliš veľký mačo. Taký ten typ, ktorý má viac v svaloch než v hlave.“
„Aha, tak ďakujem. Ale moju fotku predsa videla.“
„Vidieť na vlastné oči je niečo celkom iné. Vraj nechápe, prečo si chalan ako ty hľadá dievča cez internet. V živote by ste si nemohli rozumieť.“
„Ja som si ju na zoznamke našiel zámerne. Páčila sa mi a vyhovovala. Netuším, kde sa stala chyba. Aj som sa kvôli nej slušne obliekol. No nič. V pohode. Tebe je zbytočné niečo vysvetľovať. Keď nie, tak nie,“ uzavrel som to fiasko. Cítil som sa naozaj trápne. Pracujem ako výživový poradca, cvičím, snažím sa stravovať zdravo, tak som myslel, že môj výzor bude skôr plusom. Ukázalo sa ale, že nie vždy to tak musí byť.
„Tak ja teda pôjdem. Povedz Radke, že pozdravujem a nech sa jej darí.“
„Počkaj, nemusíš predsa hneď brať roha. Pozri, mám tu pre teba niečo. Grátis, na účet podniku,“ povedala a podávala mi veľký zmrzlinový pohár. To ale všetko iba zhoršilo. Ja nie som predsa malý chlapec, ktorému zlepšíte deň veľkou porciou zmrzliny.
„Nechaj tak, toto naozaj nie,“ precedil som pomedzi zuby a odišiel. Vec by sa mohla zdať uzavretá, ale Dadka mala veľmi pekné oči, úsmev, postavu. Jednoducho, páčila sa mi a nedokázal som na ňu prestať myslieť. Vyzerala naozaj sladko, ale nie ako bábika Barbie. Nebola umelá. Práveže tá jej príjemnosť pramenila z jej vnútra celkom prirodzene. Asi o dva týždne, keď som ju stále nedokázal dostať z hlavy, šiel som znova do tej zmrzlinárne.
„Ahoj, dám si kávu a skúsil by som tú Jahodovú mega bombu,“ objednal som si od Dadky najpokojnejšie ako to šlo. No už keď som ju videl cez výkladné sklo podniku, roztriasli sa mi kolená.
„Myslela som, že už sa tu neukážeš. Si v poriadku?“
„Iste, prečo by som nemal byť?“
„Máš pravdu. Slnko nesvieti pre jedinú kvetinku,“ usmiala sa.
„Poď, o chvíľku mi aj tak končí smena. Zmrzku si môžeme dať vzadu,“ navrhla.
Priniesla porciu sebe aj mne. Cítil som, že by som mohol mať u nej šancu. Keď som sa dlhšie zahľadel do jej očí, sklopila zrak, nevinne ako dievčatko.
„Vieš, ja sa ti musím s niečím priznať,“ spustila nervózne.
„Áno?“
„Radka som vlastne ja. Páčiš sa mi, a veľmi.“
„Nehovor hlúposti, veď Radka vyzerá úplne inak.“
„Nie, použila som cudziu fotku. S chlapmi som nemala doteraz šťastie a chcela som si byť istá.“
„A k tomu ti mala dopomôcť cudzia identita?“
„Prepáč, zbabrala som to.“
Bolo mi z toho celého zle. Svoj zmrzlinový pohár som ani neochutnal. Vstal som a so zmiešanými pocitmi vyšiel na parkovisko za podnikom. Musel som sa zhlboka nadýchnuť, pretože sa mi zdalo, že sa zadusím.
„Počkaj!“ kričala Dadka, ktorá vybehla za mnou von. Ani som sa nenazdal a už bola zavesená na mojom krku. Bozkávala ma a svojím telom sa o mňa silno opierala.
„Tak to pŕŕŕ, slečna. Takto by to nešlo,“ odtiahol som ju od seba.
„Neviem, ako by som sa ti mohla ospravedlniť. Tu máš moje číslo,“ povedala a narýchlo mi ho napísala na ruku.
„Ak si to rozmyslíš, ozvi sa. Jahodovú mega bombu ti urobím u mňa doma a konečne sa normálne porozprávame. Dáme priestor spoznať sa lepšie,“ povedala, otočila sa na odchod a mne sa zdalo, že plače.
Po prvotnom návale hnevu som sa ale nad tým lepšie zamyslel. V podstate na tom zase nie je nič tak strašné. Áno, klamala mi, ale myslel som si, že ešte by sme to mohli skúsiť. O pár dní som jej zavolal a ona mi dala adresu jej bytu. Keď som k nej dorazil, tak sa začala tá pravá mega bomba. Zazvonil som a ona ma vtiahla do bytu.
„Ochutnaj, na toto nikdy nezabudneš,“ vtlačila mi do úst lyžicu so zmrzlinou a nato ma okamžite začala bozkávať. Nebránil som sa. Potom sme už mali zmrzlinu všade. Ani neviem ako, ale nejakým zázrakom sme sa presunuli do spálne a váľali sa po sebe vo veľkej posteli. Na stolíku vedľa bola nachystaná zmrzlina, šľahačka, jahody aj balíček kondómov.
„Vidím, že si sa pripravila,“ podarilo sa mi poznamenať pomedzi nezastaviteľný príval pusiniek. Ona sa ale neunúvala s odpoveďou. Naše jazyky si vychutnávali sladké maznanie.
„Moment, nejdeš na to prirýchlo?“ skúsil som protestovať, akonáhle mi začala sťahovať nohavice. Zase som sa nedočkal odpovede, no zjavne si myslela, že toto tempo je vhodné.
Keď som zostal celkom nahý, vyzliekla sa aj ona. Potom si na prsia natrela zmrzlinu, postriekala ich šľahačkou a na miesto, kde mala bradavky, položila jahody.
„Takúto Jahodovú mega bombu u nás v podniku nedostaneš. Je pripravená špeciálne pre teba,“ prehlásila zvodne a prstom mi naznačila, aby som sa ponáhľal, kým jej zmrzlina nestečie z pŕs.
Bol som v šoku. Tá sladká princezná sa teraz javila ako šelma. Nebol ale čas príliš sa nad tým zamýšľať. Ona si lízanie pŕs užívala a mne tie voňavé jahôdky chutili. Po tom, ako už mala prsia čisté, nastriekala si šľahačku na vagínu. Presunul som sa teda medzi jej nohy. Rajcovalo ma to. Malo to zvláštne čaro, hoci všetko okolo nás bolo lepkavé.
„Takýto luxusný dezert si zaslúžia iba špeciálni hostia,“ vtipkovala a ja som ju chcel ochutnať kúsok po kúsku celú. Bozkával som ju na nohách, rukách, na krku, ušných lalokoch, na zadku aj chrbte. Myslím, že som nezabudol na nič.
„Krása! Pekne si sa nakopol,“ vzdychala a chytila môj penis, aby ho vložila do svojej vagíny. Cítil som sa v jej vnútri veľmi príjemne. Bolo tam nielen horúco a vlhko, ale odprisahal by som, že aj jahodovo. Vlnili sme sa v divokom tempe, posteľ škrípala a sem-tam podskočila. Na krátky okamih som si uvedomil, že sme zabudli na ochranu, no nebol som schopný stopnúť to a natiahnuť si ju.
„Vieš, tak sa mi zdá, že tvoj penis bol vyrobený presne pre moju vagínu. Akoby poznal všetky zákutia. Našiel tie správne miesta. Takto dobre mi ešte s nikým nebolo,“ polichotila mi hneď potom, ako mi hlasným výkrikom oznámila svoj orgazmus. Pár sekúnd po nej som sa urobil aj ja. To skvelé načasovanie a prepojenie ma samého prekvapilo. Štatisticky sa to vraj deje málokedy. Aspoň som sa zase raz utvrdil v tom, že všetky tie štatistiky sú k ničomu.
„Tá Jahodová mega bomba naozaj stála zato,“ šepkal som a túlil ju vo svojom náručí. Možno boli naše intímne partie naozaj vyrobené pre seba. No či aj naše srdcia, to ukáže čas.
