Obaja pracovali v drahej reštaurácii vo Frankfurte. ON bol šéfkuchár, ONA pomáhala s riadom. Snívala o tom, že si ju všimne niektorý bohatý zákazník, preto sa často ukazovala v jedálenskej časti. Naivne si myslela, že by mohla prežiť príbeh veľmi podobný tomu, ktorý sa podarilo rozmotať Pretty Woman. ON ju skromne pozoroval, túžil po nej a nad jej naivitou krútil hlavou. Veľakrát ju volal na rande, no pre ňu to bol iba sladký žart, ktorý veľmi povrchne odignorovala. ON ale vedel, že raz príde jeho deň. V momente, keď bude zronenej naivke treba lízať rany, bude tam, aby tak urobil.
Oľa bola sympatická dvadsaťdvaročná baba s príliš skresleným pohľadom na život. Akosi sa jej nechcelo dospieť, zložiť ružové okuliare a pozrieť sa na svet v reálnom svetle.
„Už zase čakáš na svojho princa?“ opýtal sa jej Marko, keď si po šichte sadla k luxusnému stolu a objednala si minerálku.
„Čakám, či ma niekto nepozve na makový zákusok s čerešňami, ktorý mám tak rada. A možno aj na jedno caffellatte,“ priznala.
„Ja ťa pokojne pozvem, dokonca ti ten zákusok sám s láskou pripravím,“ skúšal ako už snáď miliónkrát.
„Si zlatý, ale teraz ma nechaj,“ odbila ho takticky.
„Jasné, chápem, v tomto loveckom revíre pre mňa nie je miesto.“
Marko sa divil tomu, že Oľa ide s kožou na trh tak lacno. Viackrát žiadal šéfa, aby jej zakázal v reštaurácii takto vysedávať. Ten si však z toho ťažkú hlavu nerobil. Vraj po pracovnej dobe si môže dievča sadnúť, kam chce. A tak to nakoniec zašlo až tak ďaleko, že Marko sa musel dívať na to, ako žena jeho srdca padá bezhlavo do pasce.
Vo Frankfurte nebola núdza o dobre zarábajúcich mužov, ťažšie sa však v tej kope sena hľadal taký, ktorý by si chcel vziať za ženu pomocnicu v kuchyni, naivnú cudzinku, pre niekoho možno Zlatokopku.
Paul navštevoval reštauráciu, kde Oľa a Marko pracovali, pravidelne. A práve na neho si to nešťastné dievča robilo najväčší zálusk. Samozrejme, že si ju všimol, pretože sa nedalo nevidieť, ako tá útla plavovláska po ňom hádže očkom. Nepozval ju síce na makový zákusok s čerešňami, dokonca ani na kávu, ale zavolal ju na kus reči, kým si šiel na dvor zafajčiť. Ona stále dúfala, že pozvanie na chutný dezert príde neskôr. Tak veľmi po tom túžila, že sa nechala zlákať na krátku návštevu komôrky, kde sa zvyčajne skladovalo náradie na upratovanie.
„Skočím si do auta pre mobil, aby som si vyfotil tvoju peknú tváričku. Si spotená a červená, to bude skvelý záber a pamiatka na to, ako dobre som ťa vydrel,“ prehlásil, keď vyšli z komôrky a ona si narovnávala šaty. Samozrejme, Paul nasadol do svojho športiaka a neunúval sa nejakým fotením. Marko to celé ticho pozoroval. Lámalo mu srdce, keď videl Oľu za stolom, ako čaká, hypnotizuje vchod, pričom dobre vedela, že ten, komu odovzdala pred chvíľou svoje telo, nepríde. Vzal makový zákusok, pripravil caffellatte a postavil ich pred ňu.
„Viem, že mňa asi nechceš vidieť, ale daj si. Bude ti lepšie,“ povedal a prisadol si.
„Ak so mnou pôjdeš aspoň na jedno rande, budem ťa pozývať na makovník každý deň,“ skúsil znova. Totiž, ak je žena zranená, dá sa ľahšie nalomiť.
Oľa hodnú chvíľu mlčala, potom sa pustila do dezertu, vypila kávu a až nato Markovi odpovedala.
„Ale sľúb mi, že si nikdy neodskočíš do auta pre mobil,“ usmiala sa.
„Ak by sa ti naše rande zapáčilo a chcela by si ďalšie, chodil by som všade s tebou. Pokiaľ by sme sa už museli rozlúčiť, vždy by som sa k tebe rád vrátil.“
Áno, taký to bol romantik, lenže senzor v jej ružových okuliaroch ho akosi nedokázal zachytiť. Nakoniec, po piatich vydarených rande, ju zavolal k sebe. Konečne si mohla užiť poriadne milovanie a nielen rýchlovku na toalete alebo v kadejakých komôrkach, od ktorej si toľko sľubovala, no nikdy jej nič nepriniesla. Iste, občas si to užila aj ona. Vráťme sa ale k milovaniu s Markom.
Na prvý pohľad bolo zjavné, že sa na jej návštevu dôkladne pripravil. V byte mal čisto, chladil šampanské a vo váze na ňu čakala kytica červených ruží. Takto nejako si to ona vždy predstavovala. Dnes jej nevadilo ani to, že jej milenec nebude princ, ale kuchár.
„Nalejem ti?“ opýtal sa rozpačito.
„Dám si, ďakujem,“ odpovedala.
„Obývačku máš útulnú, ale rada by som videla spálňu,“ začala provokovať, keď si pripili.
Zdalo sa jej, že Marko je akýsi nesmelý, tak mu chcela naznačiť, že je pripravená. Veď s bozkávaním im to celkom klapalo, tak prečo to neposunúť ďalej?
„Veľmi rád ti urobím prehliadku svojho bytu,“ potešil sa jej jasnému signálu. Len čo prekročili dvere spálne, ani jednému sa však nechcelo zdržiavať formálnymi zdvorilosťami. Zvalil ju na posteľ, zasypal bozkami a popritom stíhal ešte nedočkavo kĺzať rukami po jej hebkej pokožke. Vošiel pod tričko a nahmatal prsia. Nemala ich veľké, skôr také chutné a šťavnaté pomaranče. To však neprekážalo, jemu ten tvar vyhovoval.
„Uštipni ma, aby som si bol istý, že nesnívam,“ vyzval ju nadšene.
„Viem o niečom lepšom, čím ti dokázať, že je to skutočné,“ zašepkala, šikovne mu pomohla zvliecť nohavice a pevne uchopila v dlani jeho veľký penis. Hlasno zastonal a ona začala jeho úd trieť.
„Ukáž mi svoju perličku,“ vyzval ju a ona si stiahla sukňu. Odhrnul jej nohavičky a pár sekúnd si jej vagínu iba tak obzeral. Potom sa osmelil siahnuť na ňu. Prstami roztiahol pysky, aby mal lepší prístup ku klitorisu. Keď sa mu krásne roztvoril, začal ho dráždiť jazykom.
„Och, to je ono, vychutnaj si ju. Pekne pomaly,“ naznačila mu, ako to má rada.
Keď sa dohrali a zbežne zoznámili svoje telá, bol čas vyskúšať kompatibilitu ich intímnych partií. A tak sa nežne do nej zhora napasoval. Zapadol ľahko, čo bol skvelý začiatok. A bolo to stále lepšie. Kým do nej dorážal, sprevádzaný tľapkaním stehien, dráždivo vrtela panvou.
Páčilo sa mu, keď jej mohol pozerať do očí. Tie mu prezrádzali, kedy sa blíži k vrcholu. Nielenže jej zaiskrili, ale pod prívalom rozkoše ich vyvracala dohora.
„Máš úžasné pero,“ pochválila ho. V hlave sa jej mihla spomienka ako sa spolu bavili, že zvykne brať doplnky na podporu mužnosti.
„A ty rozkošnú kundičku,“ opätoval jej lichôtku.
Marko bol tak veľmi nadržaný, že sa urobil prvý. Vystriekal sa jej na bruško. Dosť ho to mrzelo, ale ona ho chytila za ruku a uistila, že sa nič nedeje. Dorobil ju teda za pomoci úst a prstov, no očividne jej to nebolo proti srsti. Vlnila sa v spokojnom rytme.
„Ach, aká som len bola hlúpa. Celý čas som ťa mala pod nosom,“ šomrala si pre seba a Marko sa vedľa nej spokojne usmieval. Vedel, že to raz príde. Makový zákusok na boľavé srdce zabral a jeho penis bol skvelou náplasťou na jej ukrivdenú vagínu.
Áno, občas je nutné zložiť ružové okuliare, aby sme videli, čo je skutočne ružové.
