Zdenka počas štúdia na vysokej škole z času na čas brigádovala v novinovom stánku. Bolo to veľmi milé a sympatické dievča. Zákazníci, kolegyne aj šoféri, ktorí dovážali tovar, ju mali radi. Až na Fera.
„Ahoj, tak ako to ide?“ opýtala sa Zdenka rutinne, keď sa stretla so šoférom Ferom prvýkrát.
„Sorry, ale my sme husi spolu nepásli, aby si mi tykala,“ schladil ju v momente a odvtedy sa medzi nimi začala tichá vojna. Nielenže, ako sa hovorí, boli na nože, ale ledva si prišli na meno. Hoci sa nemuseli stretávať často, vždy to vyšlo práve tak, že Fero vykladal tovar počas Zdenkinej služby. Alebo, žeby si to ten arogantný mačo schválne tak načasoval?
Raz sa stalo, že Zdenka, už z neho absolútne vystresovaná, vysypala krabicu, ktorú jej podával.
„Panebože, dievča, ty si absolútne nemožné,“ skríkol na ňu. Ona to už nevydržala a proste sa rozplakala. To ho prinútilo, aby sa nad sebou troška zamyslel a zaspätkoval.
„Ale veď nemusíš plakať, zase nič také sa nestalo,“ stíšil hlas.
Po pravde, nenormálne ju rozčuľovalo aj to, že ona jemu tykať nesmela a on to smerom k nej bez problémov aplikoval. Zase jeden z tých namyslených samcov, ktorí nemajú ženy v úcte, pomyslela si.
„Prečo ste na mňa taký hnusný,“ spýtala sa ešte stále so slzami v očiach.
Mlčal, nevedel, čo by mal na to povedať. Vyložil zvyšné krabice a v tichosti sa porúčal.
Keď si Zdenka večer v posteli, ako to mala vo zvyku, rekapitulovala deň, pristihla sa pri tom, ako sa stále vracia k tomu jedinému bodu, a teda k Ferovi. Uvedomila si, že to je v podstate celkom pekný a zaujímavý chlap. Len keby nebol taký sprostý. Bol vysoký, dobre stavaný, s tmavými vlasmi a krásnymi očami. Presne takýto muži sa jej vždy páčili. Celkom sa nechala uniesť a predstavovala si, aké by to bolo, keby jej v ten prvý deň normálne odzdravil. Dala by mu šancu? Mohlo by to pokračovať napríklad pozvaním na kávu?
Zdenka netušila, že aj Fera zamestnávajú podobného úvahy. V ten deň, keď to milé dievča z novinového stánku ponížil kvôli tykaniu, bol naozaj nešťastný. Nedarilo sa mu už od rána a na Zdenke sa vyvŕšil. Neskôr mu už bolo trápne ospravedlniť sa, a tak sa to už len nabaľovalo. Lenže toto dievča, s ktorým tak nešťastne vykopali vojnovú sekeru, ho veľmi priťahovalo. Nevedel ale, ako by sa jej mal po tom všetkom priblížiť. Mohla by mu dať vôbec šancu? Osud to nakoniec vyriešil za nich. Na druhý deň Fero Zdenku v stánku nestretol, ba ani ten ďalší.
„Kolegyňa tu už nepracuje?“ opýtal sa len tak medzi rečou.
„Odviezli ju to nemocnice, chytili ju obličkové kamene so silným zápalom,“ dozvedel sa.
Po krátkom dialógu s ochotnou predavačkou sa mu podarilo zistiť, kde Zdenka leží a rozhodol sa ju navštíviť. Iste, možno má priateľa a možno ho vôbec nebude chcieť vidieť. Musel ju však vidieť.
„Dobrý deň,“ povedal zdvorilo, čo Zdenku hneď odzbrojilo. A svoje urobila aj obrovská kytica.
„Dobrý deň, tak vás by som tu nečakala,“ zašepkala.
„Dlžím vám veľké ospravedlnenie. A pokiaľ dovolíte, tykajme si.“
„Ou, to vážne? Čo sa stalo? To kvôli tomu, že som v nemocnici? Ale veď neumieram.“
„Bol som poriadny hlupák, priznávam. Ak budeš chcieť, niekedy môžeme ísť spolu na obed, alebo do kina,“ navrhol nesmelo a ona ho prvýkrát videla tak pokorného.
„Jasné, prečo nie?“
Slovo dalo slovo, Fero stúpol v Zdenkiných očiach, pretože si konečne priznal chybu, a prišiel čas na ich prvé rande. Zašli do kina, no ani jeden si presne nepamätal, o čom bol film. Len čo zhasli svetlá, Fero objal svoju krásnu priateľku a prvýkrát ju pobozkal.
Po kine nemuseli dlho premýšľať, čo s načatým večerom. Obaja mali podobnú predstavu, ako by mal vyzerať. Keďže Zdenka bývalá stále s rodičmi a Fero so spolubývajúcim v prenajatom byte, dohodli sa, že spolu chvíľku pobudnú vo Ferovom aute.
„Máš naozaj sladučké pery. Vedel som od začiatku, že také budú, ale kvôli vlastnej tvrdohlavosti som to nemal možnosť overiť skôr. Prepáč mi ten nevydarený štart,“ ospravedlnil sa jej znova a ona mu odpovedala ďalším sladkým bozkom.
Najskôr sa iba dlho a vášnivo bozkávali, ale keď už boli tak rozpálení, že to bolo neúnosné, Fero navrhol, aby sa presunuli na zadné sedadlo. Miesta tam bolo pomerne dosť, tak si mohli urobiť pohodlie. Medzitým ako ju bozkával na krku, nežne si prerazil cestičku pomedzi všetky tie jej gombíky a zipsy až k jej prsiam. Nemala ich veľké, ale pevné, okrúhle, akurát do dlane. S citom ich masíroval a šťavnato si ústami vychutnal vztýčené bradavky. Ona mu chvíľku strapatila vlasy, no po pár minútach sa osmelili a vošla mu rukou do nohavíc. Akonáhle nahmatala jeho mužnosť, začala s jemnou, ale intenzívnou masážou. On si na oplátku dovolil strčiť svoju dlaň do jej nohavičiek a prstom obšťastňoval klitoris. Obliala ju vlna šialeného vzrušenia a nečakane zvolala:
„Zasuň si!“
„Rád,“ odpovedal stručne, stiahol si nohavice a zasunul si.
Vnikol do nej až príliš rýchlo, čo vyvolalo jej hlboký ston. Keď však už bol dnu a začal dorážať, spolupráca sa zosúladila.
„Fero, ty si posunul môj sexuálny život o úroveň vyššie. Fakt je to skvelý pocit, keď si vo mne.“
„Detto, mne je v tebe tiež krásne, čertica.“
Silno zvieral jej zadok a ona si vychutnávala krúženie na jeho pýche. Stehná mala pevne ovinuté okolo jeho bokov a rukami sa mu zapierala do hrude. Zaboril prsty do jej dlhých blond vlasov, máličko potiahol, aby zaklonila hlavu a bozkami zasypal jej šiju. Nato upriamil pozornosť znova na jej prsia.
„No husi sme spolu síce nepásli, ale teším sa príležitosti popásť tvoje kozliatka,“ zavtipkoval s narážkou na ich nevydarené zoznámenie.
„Len pás ďalej, robíš to dobre,“ vzdychla a slabo sa zachvela.
„Zdeni, si krásna,“ znežnel odrazu a vzápätí sa urobil.
„Zostaň ešte chvíľu vo mne,“ zaprosila, malý moment si vychutnávala jeho penis, aj tú vydarenú záplavu, ktorú venoval lonu, a potom sa tiež urobila. Tichučko sebou párkrát trhla a slabo zavzdychala.
„Úžasné,“ áno skonštatovala a dovolila mu, aby sa z nej pomaly preštrikoval von.
„Vidíš, niekedy sa oplatí byť s opačným pohlavím na nože. Človek je nabitý silnejšími emóciami a zbližovanie je zvlášť energické,“ uzavrel ich dosiaľ napísaný príbeh.
