Nikto nezareagoval na jej požiadavku.
Ja som sedel hneď v krajnej lavici na ľavej strane triedy. Pozrela sa na mňa a rukou naznačila, aby som vstal a jej požiadavku akceptoval. Postavil som sa a spolu sme vyšli z triedy.
Na chodbe mi vysvetlila, že mám ísť na druhé poschodie do kabinetu matematiky. Tak som sa pomalým krokom vybral na druhé poschodie. Z tried sa ozývali hlasy profesorov a profesoriek. Chodby boli úplne prázdne. Blížil som sa ku kabinetu, ale vôbec som nemal náladu na triedenie kníh a podobne. Avšak nemohol som už cúvnuť. A tak som zaklopal na dvere.
Žiadny ohlas. Chvíľu som počkal a znova zaklopal. Nikto sa neozval. Nebavilo ma postávať pri dverách, tak som ich pomaly otvoril a vošiel dnu do kabinetu. Viny čosi potichu hovorila do mobilu, ale keď ma uvidela, tak zakončila rozhovor poslednou vetou. „Musím už končiť, pani doktorka, mám teraz nejakú súrnu prácu v kabinete, v utorok prídem tak, ako ste ma objednali.“ Pozrela sa na mňa a položila mobil na stôl. Chvíľu som si obzeral kopu kníh na zemi. Bolo ich odhadom 100 kusov a boli porozhadzované na bordovom koberci. Okrem tohto koberca pripomínajú prežitok komunizmu v tejto škole aj staré nábytky a nástenky. Viny si čupla ku kope kníh na koberci a povedala: „Poďte sem ku mne. Zvládneme to. Do každej triedy, kde je matematika, musíme napísať do knihy číslo...“
Keď som si kľakol ku knihám, okamžite mi udrela do očí jej biela podprsenka, ktorá svietila z jej šiat, keďže mali dosť hlboký výstrih. Tváril som sa, že sa sústreďujem na tie knihy, ale Viny si všimla môj nepokoj. Začala si upravovať svoje dlhé hnedé vlasy a v podstate ich len prehadzovala z jednej strany na druhú. „Vidíte, táto patrí do prvého ročníka, tak do nej musíme napísať číslo jedna a počet žiakov v triede...“ Celý čas som sledoval jej dokonalú postavu a krásny zadok, ktorý tie žltkasté šaty obopínali. A všimol som si aj upravené nechty, ktoré by som chcel cítiť na svojom chrbte. Mala na sebe veľmi príťažlivú voňavku, možno si ju dala na seba len pred chvíľou, keďže predpokladala, aká situácia môže nastať...
Ako sa hovorí, príležitosť robí zlodeja. Prekladali sme tie knihy na oddelené kopy, keď si Viny na niečo spomenula. „Hneď sa vrátim, len musím na minútu odbehnúť.“ Neviem, kam si potrebovala odskočiť a ani som tomu nejako nevenoval pozornosť. Prekladal som knihy a po krátkej chvíli som počul, ako sa za mojím chrbtom potichu zatvorili dvere. Neobzrel som sa, nevšímal som si to a takisto som si ani neuvedomoval, že sa za mnou deje niečo nezvyčajné. Asi po minúte mi došlo, že nepočujem žiadny hlas ani ruch, akoby som bol v miestnosti sám. No nebol som. V tom mi po chrbte Viny prešla ukazovákom od spodnej časti chrbta až po krk. Prebehla mnou elektrina a okamžité vzrušenie. Chcel som sa spýtať, čo sa deje alebo položiť nejakú trápnu otázku, akú ľudia zvyknú klásť v takýchto situáciách. Pocítil som jej dych na krku a jazyk, ktorý sa pomaly pohyboval sem a tam po mojej šiji. Tak. A je to tu! Bola to len otázka času a miesta, kedy a kde k tomu dôjde. Bozkávala ma na krku a pritom zašepkala: „Neotáčaj sa, zostaň takto.“...
Rukami ma zozadu hladila po bokoch a pomaly po bruchu. Začala hlboko dýchať a ja som na chrbte cítil jej prilepené prsia. Stále bola v pozícii diktujúcej ženy. Dal som ruky dozadu a snažil som sa Viny chytiť, avšak na moje prekvapenie som nesiahol na žiadne šaty, ale na roztúžené telo. Zistil som, že nemá ani podprsenku len tangá. Pomaly mi zobliekla tričko a stiahla mi aj krátke nohavice. Stále bola vzadu. Z ľahkosťou mi prešla po penise, ktorý už bol pripravený k boju. Stiahla mi ešte posledný kus odevu a už som stál úplne nahý s mojou profesorkou za chrbtom. Sledoval som, ako sa jej nádherne upravená ruka hrá s mojím penisom. Hlboko dýchala, až začala stonať. Pošepkala mi do ucha: „Zatvor oči a nič nerob, až kým ti nepoviem.“ Neodporoval som a držal som sa tak, ako to chcela ona. Zrazu som zacítil na penise niečo vlhké a teplé. Bolo mi jasné, čo sa deje. „Už môžeš!“ V mrákotách som pozrel pred seba.
autor: Brandon McYntire
....pokračovanie "Profesorka Viny, časť III.
