Rok odlúčenia od Benita bol za mnou, ale ja som stále necítila potrebu vrátiť sa k nemu. Ešte som nedosiahla to, čo som chcela. Ale čo som to vlastne chcela?
S manželom sme neboli vôbec v žiadnom kontakte a ja som nevidela rásť nášho syna. Pre niekoho by to možno bola tragédia, ale ja ďakujem svojmu zákonitému za tú úžasnú slobodu, ktorú mi dal. Viem, že v našom vzťahu som bola ja tá zlá a on mal všetky vlastnosti pravého gavaliera. Ibaže, nebol to práve on, kto ma tak rozmaznal?
Teraz by som sa však chcela venovať už zmienenému neznámemu mužovi, ktorý dostal do daru poukaz na noc v mojom objatí. Klasicky som si o ňom nechala zistiť pár základných faktov, aby som sa uistila v tom, že sa chce skutočne iba objímať a nehrozí mi z jeho strany žiaden podraz. Vedela som, že môžem očakávať atraktívneho tridsaťpäťročného muža, ktorý pracoval na vysokej škole. Žiadna rodina, ba ani stála partnerka po jeho boku. Alex, tak sa tento hosť volal, meškal na schôdzku asi pätnásť minút. Keď už som si myslela, že nepríde, nesmelo zazvonil pri mojich dverách. Otvorila som a jeho korenistá vôňa ma totálne odzbrojila. Snažil sa tváriť sebavedome, ale bolo na ňom vidieť známky nervozity. Hrýzol si spodnú peru a detinsky si prehadzoval medzi prstami šnúrku, ktorá mu trčala z kabáta.
„Dobrý večer, neviem, či som tu správne, ale dostal som takýto poukaz.“
„V prípade, že ste pán Varga a váš termín bol dohodnutý na dvadsiatu hodinu, tak ste tu správne.“
„Vy ste Margarita?“
„Áno, to som, ale nemusíme sa zhovárať medzi dverami. Nech sa páči, vstúpte,“ ako každého iného návštevníka som ho zdvorilo pozvala dnu a priateľsky mu podala ruku na zoznámenie. Chystala som sa ho aj objať, čo väčšina ostatných vždy ocenila, veď koniec-koncov, prišli si ku mne pre objatia, ale on reagoval veľmi zvláštne. Zaspätkoval a nervózne si odkašľal.
„Prepáčte, nie som si istý, či bol dobrý nápad navštíviť vás. Môj milý kolega mi venoval tento poukaz a ja som to chcel vyskúšať, ale v skutočnosti sa nerád objímam.“
„Naozaj? Tak to by sme s tým mali rýchlo niečo urobiť,“ vzala som mu kabát a prevesila ho na vešiak. Naznačila som mu, aby sa pohodlne posadil na gauč.
„Nevedel som, čo by som mal priniesť, tak som kúpil pralinky,“ položil ich na stôl a prešiel si dlaňami po nohaviciach.
„Je to zvláštne, ale tie mám najradšej. Môžem vám ponúknuť aj niečo tvrdšie?“
„Myslím, že je to dobrý nápad. Dám si.“
Naliala som nám teda likér z pomarančovej esencie, ktorý voňal nielen po kandizovanej kôre, ale aj po karameli.
„Môžem vám hovoriť Alex?“ spýtala som sa ho, keď si odpil prvý dúšok.
„V pohode.“
„Tak si teda tykajme, potom bude oveľa ľahšie objímať sa.“
„Stále mi nie je celkom jasné, ako bude tá naša noc vyzerať.“
„Povedz, Alex, prečo sa vlastne nerád objímaš? Veď je to úplne skvelá terapia.“
„So mnou to je ťažké, mám síce veľa priateľov, ale držím si od ľudí odstup. A čo sa týka žien, tak so sexom s nimi nemám problém, ale objímanie? Na to ja nie som.“
„Aha, takže v tom je ten problém. Berieš ženy iba ako sexuálny nástroj?“
„Nechcel som, aby to vyznelo tak, ale ja nie som príliš chlap do vzťahu, a teda ani na maznanie.“
V tom momente som zbystrila pozornosť. Alex by mohol byť mojím mužským náprotivkom a niekým, kto by ma vedel v posteli uspokojiť.
„Keďže tvoj kolega zaplatil za objímanie, mohli by sme to aspoň skúsiť. Čo ty na to?“
„Musíš ma ale viesť, pretože toto je pre mňa nové,“ zaprosil a odpil si ďalší dúšok z likéru.
Zapla som pomalú hudbu a začala v strede miestnosti tancovať. Hltal ma očami a bola som presvedčená, že by po mne najradšej skočil. Nepopieram, ja som to chcela tiež, ale nemienila som mu to nijako uľahčiť. Očividne bol zvyknutý brať si, čo sa mu ponúkalo, a to rýchlo, bez predohry. Vzala som ho za ruku a prinútila so mnou tancovať. Chvíľku sme sa tam vlnili a následne som ho zľahka objala. Striasol sa, ale ja som mu nedovolila vymaniť sa z mojej náruče. Položila som si hlavu na jeho rameno a rukami prechádzala po jeho chrbte. Bol absolútne nesvoj a nevedel, čo robiť s rukami, tak som mu ich položila na svoje boky.
„Uvoľni sa, počúvaj hudbu,“ zašepkala som.
V okamihu, keď obtrel svoje líce o moje, spustila sa medzi nami silná erotická vibrácia a ja som sa cítila ako zasiahnutá bleskom. Najhoršie na tom bolo, že už som sa z toho nikdy nedostala. Bol to zásah silný a presný.
Po krátkom tanci som pustila film, pri ktorom sme sa znova objímali. On ale nedokázal vnímať dej, neustále si ma obzeral a sťažka dýchal. Zahľadel sa mi do očí a chcel ma pobozkať.
„Nie, budeme sa iba objímať,“ stopla som ho a on prudko vydýchol.
Okolo polnoci sme si šli ľahnúť. Prezliekla som sa do ľahkej nočnej košele a vyzvala ho, aby si aj on zvliekol tričko.
„Prepáč, ale ja to asi naozaj nezvládnem. Ako mám ležať vedľa teba, keď máš na sebe tú úžasnú košieľku? Najradšej by som sa na teba ihneď vrhol. Povedz, ako to zvládajú ostatní chlapi?“
„Náhodou, zvládajú to veľmi dobre. Len si tu ku mne ľahni a zabudni na to, že som žena.“
„Čože? To sa naozaj nedá,“ prehrabol si vlasy a šiel na balkón zapáliť si. Vyšla som za ním a objala ho okolo pása. Hlavu som mala na jeho chrbte a on sa nebránil. Stáli sme tam tak ešte hodnú chvíľu po tom, ako dofajčil. Nikdy mi nebolo krajšie a najradšej by som tak zostala celú noc. Začalo nám byť ale zima, tak sme sa predsa len presunuli do postele. Ľahli sme si do polohy lyžice, natlačení vedľa seba, s obrovskou túžbou byť si ešte bližší. Cítila som, ako sa mu postavil penis, ale neriešila som to. O malú chvíľu zaspal.
Ja som vôbec nezažmúrila oči, pretože som sa zhrozila nad tým, ako mi je s týmto chlapom dobre. Poznám ho iba pár hodín a priťahuje ma k sebe silnejšie ako magnet. Mala som pocit, ako keby bol vyrobený pre mňa. Desilo ma to, ale bola som rozhodnutá, že musí byť mojím milencom. Ráno, keď sa chystal na odchod, som mu do ruky vtisla obálku.
„Prečítaj si to až doma. Ďakujem za peknú noc,“ objala som ho a zamávala mu na rozlúčku.
V tom liste som ho pozvala na jednu nóbl párty v hlavnom meste, ktorá sa mala konať v piatok. Trvalo mu celý deň, kým mi zavolal na číslo, ktoré som pripísala k odkazu. Moje pozvanie prijal, a tak som mu poslala drahý smoking, ktorý by si on nemohol dovoliť.
„Prečo práve ja?“ opýtal sa ma v telefóne.
„A prečo nie?“
Nechcela som, aby prekukol môj nesmierny záujem o jeho osobu, preto som si zaumienila, že sa k nemu budem správať ako k drahej hračke. Nech si radšej myslí, že je pre mňa len kratochvíľou.
