Po tom nečakanom erotickom zážitku som zrušila všetky termíny na najbližší týždeň. Bojovala som s vlastným pocitom viny, ktorý bol neustále podkopávaný mojou túžbou opäť sa stretnúť s tým nehanebníkom. Nedokázala som vyliezť z postele, túžila som uveriť, že nič z toho sa nestalo. Neprešli však ani dva dni a ja som Pablovi volala znova, pričom telefonáty od vlastného manžela som zámerne ignorovala. Poslala som mu iba strohú správu, že som v poriadku a mám veľa práce s plánovaním novej kolekcie dáždnikov.
„Vedel som, že sa ozveš,“ prehlásil Pablo suverénne ihneď po tom, ako začul môj hlas. Hladkalo to jeho ego a cítil sa neodolateľný.
Dohodli sme si stretnutie a on mi okamžite po príchode do môjho bytu dal pár výchovných zato, že mi trvalo tak dlho, kým som sa ozvala. Nebol to ale žiaden surovec, všetko to bolo veľmi sexy, dráždivé a páčilo sa mi, keď sa na mňa hneval. Ani ja som mu nič neprepáčila. V prípade, že urobil niečo zle, tak som ho spútala alebo som svojimi nechtami označkovala jeho chrbát. Nikdy by mi nenapadlo, že sa vo mne ukrýva toľko agresívnej dravosti. Môj zelenooký milenec prebudil vo mne draka, ktorý okolo seba šľahal oheň a mal z toho neskutočnú radosť. Neviem, či to poznáte, ale ak raz v sebe odhalíte vlastnosť, o ktorej ste vôbec netušili, prirodzená zvedavosť vás núti prekračovať nové hranice. Už ma nedokázalo uspokojiť iba celkom obyčajné hladkanie, ktoré pripomínalo lesbickú šou, potrebovala som cítiť objatie tak silné až z neho zadúšalo. Viac ma netešili plaché a zdanlivo ustráchané dotyky. Pablo ma naučil, čo je to vniesť do sexu vášeň. Pevné zovretie môjho zadku, odvážne naplácanie či mierne zovretie hrdla. Takto sme fungovali. Samozrejme, potom vyzerali naše telá občas ako po zápase, ale každá jedna sinka alebo škrabanec mi pripomínali horúce chvíle s Pablom. Nedokázala som sa ho nabažiť. No to, ako si označil moje telo, malo vážny dopad na môj manželský život. Určite netreba zdôrazňovať, že som sa musela vyhýbať Benitovi ako to len šlo. Nevera by bola razom odhalená. Môj manžel ale nebol hlúpy, dobre vedel, že sa niečo deje. Ešte donedávna som si strážila naše chvíle a tešila sa na spoločné milovanie. Od románika s Pablom to bolo už iba o výhovorkách.
Jednou z Benitových skvelých vlastností bolo aj to, že svoju žiarlivosť dokázal držať pod pokrievkou. Niekedy ma ten jeho pokoj privádzal do šialenstva, pretože som bola na pochybách, či skutočne žiarli, a teda mu na mne záleží. Keď si ale muž nájde oveľa mladšiu ženu, mal by rátať s tým, že na ňu nebude sám. Aspoň takto som si to kedysi vo svojej nedospelej hlave predstavovala.
Benito pripravil pre mňa prekvapenie, pretože už sme sa nemilovali dva mesiace. Raz bol na cestách on a potom som zase nemala čas ja.
Uznávam, nechal si záležať. Bol to romantik v pravom slova zmysle a pohodlie ženy pre neho znamenalo všetko. Keby som to sama nezažila a niekto mi to rozprával, neuverím.
Rýchlo pochopil, že som ochotná sa s ním z neznámych dôvodov stretnúť iba v práci. Preto si so mnou dohodol pracovné stretnutie, ktoré sa však malo nakoniec zvrhnúť na skvelý sex. Hotelová izba, vírivka, posteľ plná lupeňov ruží, kvalitné víno a kaviár. Môj manžel to naozaj zorganizoval tak, že by neodolala žiadna romantická duša. Ja som ale bola dračia žena a romantika bolo to posledné, čím som mala chuť zaoberať sa. Sexu s manželom sa ale nedalo vyhnúť. Dobre, pomyslela som si, momentálne nie sú na mojom tele žiadne výraznejšie stopy po vášnivej noci, dajme teda tomu šancu. Okrem toho, slabé svetlo sviečok starostlivo ukryje dôkazy usvedčujúce jednu nevernicu. Môj úžasný Benito bol naozaj pozorný, dôsledný a nežný. Milovanie s ním ale nemohlo byť nudnejšie. Áno, myslel viac na moje potešenie ako na vlastné, ale povedala by som, že sa snažil až príliš. Bolo to cítiť a chýbala tomu šťava. Jediné, čo ma dokázalo ako-tak vzrušiť, bol okamih, keď mi nechtiac priľahol vlasy a spôsobil mi tým slabú bolesť.
„Colombella, holubička, čo je to s tebou?“
„Vôbec nič, prečo?“
„Nehovor mi, že nič. Tvoje oči, chýba im iskra a ležíš tu nezúčastnene ako bezduchá drevená doska.“
„Tak prepáč, ale pozri sa na seba. Klátiš sa po mne ako starý chlap. Dychčíš a dochádza ti para,“ povedala som v zlosti, frustrovaná z toho, že si nedokážem užiť sex s vlastným mužom. Benita sa to dotklo, ale zachoval dekórum. S hrdosťou a pokojnou tvárou odišiel. Snáď nič v živote ma tak nemrzelo ako práve tento okamih. Povedala som niečo, čo som naozaj nechcela. Veď on vyzeral veľmi dobre, neskutočne sexy. Nehovoriac už o jeho penise, ktorý bol stále vitálny, pevný a hrubý. Nebolo na ňom nič, čo by som mu mohla vyčítať. Voľakedy sa mi páčilo milovať sa s ním nežne a pomaly. Poznal ma, a preto mi venoval všetku tú nehu. Nemohol tušiť, že ja som už niekde inde. Z dievčaťa sa stala žena, ktorá je pripravená experimentovať a niekam sa posunúť. Nemal ani predstavu, po čom túžim, pretože som sa s ním o tom nebavila, radšej som pred ním utekala. A pritom to bol práve on, kto ma naučil byť skutočnou, zvodnou a vášnivou ženou. Práve tento chlap mi ukázal, ako si vážiť svoje prednosti a prezentovať ich tak, aby to nebolo príliš, no predsa inšpiratívne. Vlastné zlyhanie som sa pokúšala hodiť na neho.
Škrelo ma, že Benito odišiel a najbližšie dni sa mi vôbec nepokúšal dovolať. Chýbal mi jeho záujem a rozvážnosť.
V sobotu večer som si do svojho tajného bytu opäť pozvala Pabla a snažila sa zo seba dostať smútok aj hnev. So svojím dravým milencom sme v tú noc šukali ako králiky. Natiahla som si na seba kostým policajtky a obuškom trestala previnilca po holom zadku. Bol to príjemný pocit, ale iba do toho okamihu, kým som sa neotočila a vo dverách neuvidela Benita. Neviem, ako dlho tam stál, ale zabolelo ma, keď ma musel takto vidieť. Ako to potom muselo asi bolieť jeho? Nechcela som ale stratiť ani Pabla. Toto bola však posledná noc, čo sme sa videli. Na druhý deň mi napísal krátku správu, že so mnou končí. Viac sa mu nedalo dovolať. Takto sa skončil môj prvý mimomanželský pomer. Potupne, škandalózne, ale v tichosti. Benito nerobil scény, na nič sa nepýtal, nič mi nevyčítal. Podal mi šaty, aby som sa prezliekla a trpezlivo čakal, kým som sa v kúpeľni vyplakala. Medzitým stihol v byte upratať, umyl poháre z vína a zapálil si na balkóne cigaretu.
V aute som vedľa neho sedela ako odsúdená na smrť. Nevedela som, čo by som mala povedať.
„Prepáč,“ zašepkala som a tvár okamžite odvrátila do okna, pretože som sa mu nevydržala dívať do očí.
„Presťahujeme sa do Milána,“ prehlásil rázne a ponúkol mi vreckovku.
(...časť piata...už čoskoro)
