O slove nevera by sa dalo dlho diskutovať. V každom prípade je to relatívny pojem, ktorého význam nech si vysvetľuje každý po svojom. Niekomu pri tom možno nabehnú na tvári vrásky, iný nepohne ani brvou. Určite by sa našli aj takí, ktorí by považovali za neveru už i samotné objímanie s iným človekom. Mala som vôbec právo rozdávať objatia? Iste, prečo nie? Lenže ja som ich nielenže rozdávala, ale predávala. To už je niečo celkom iné. To ako keby ste chceli predávať vzduch alebo úsmev. Napriek tomu to boli stále iba objatia.
No sexualita sa v človeku nedá iba tak ľahko potlačiť a bolo otázkou času, kedy prepukne naplno.
V jeden chladný novembrový večer si u mňa objednal termín Pablo, manažér ekonomickej firmy. Nijako špeciálne som sa na neho nepripravovala. Ako vždy som v prenajatom byte zapálila vonné sviečky, obliekla si ľahké, nie príliš vyzývavé šaty a roztiahla gauč. Nezabudla som ani na tichú hudbu, ktorá mala návštevníka upokojiť, nesmela nás ale rušiť.
„Dobrý večer, tak som tu,“ povedal sebavedome.
„Vítam vás,“ podala som mu ruku. Potom som si nervózne prehrabla vlasy prstami a prešla jazykom po čerstvo narúžovaných perách. To bol signál, že tento muž ma vyviedol z miery. Keby som ho mala ohodnotiť, nebol prototypom zvodného idola, sršalo však z neho niečo, čo ma dostávalo do kolien. Svojimi zelenými očami si ma dôkladne obzeral a zaujal absolútne otvorený postoj, čím mi naznačil, že je pripravený na čokoľvek.
„Ako to u vás prebieha?“
„Posadíme sa tam na ten veľký gauč a budeme sa objímať.“
„Keď som to prvýkrát počul, nechcel som veriť. Naozaj predávate iba objatia?“
„A čo ste si mysleli? Čo by som mala predávať?“
„Ale prečo objatia?“
„Prečo nie? Ja sa objímam rada, je to terapia pre dušu.“
„Dobre teda, tak to skúsme.“
Ponúkla som mu čaj v zmysle akejsi predohry, on ho ale odmietol. Chcel sa okamžite vrhnúť na objímanie. Akonáhle ma ovinul svojimi pevnými ramenami, vedela som, že pri tomto klientovi to nezvládnem. Nedokážem sa s ním iba objímať, pretože moje intímne partie spustili alarm, čo znamenalo, že všetky zmysly sú zamerané na jediné, a teda na túžbu milovať sa. Roztriasli sa mi ruky a začali chvieť pery.
„Prepáčte,“ povedala som a vytrhla sa z jeho náruče. Zavrela som sa v kúpeľni a začala prudko dýchať.
„Ste v poriadku?“ ticho klopal na kúpeľňové dvere. Chladnou vodou som si ovlažila líca a krk.
„Áno, všetko je v absolútnom poriadku,“ nahodila som úsmev a bola pripravená pokračovať v objímaní. Stáli sme uprostred obývačky, hlavu som mala položenú na jeho hrudi, pričom som počula tlkot jeho srdca a on ma hladil po chrbte. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí. Keď ma chytil za bradu a prinútil hľadieť mu do tváre, musela som sťažka prehltnúť.
„Pobozkaj ma!“ prikázal. Jemne mnou šklblo, ale on ma držal tak pevne, že som nemala šancu uniknúť. Po chvíľke krátkeho zaváhania som ho naozaj pobozkala. Mala som v pláne dať mu iba krátky letmý bozk na líce, lenže jeho pery boli ako magnet. Musela som sa ich dotknúť. Akonáhle som tak urobila, nechcela som sa od nich odtrhnúť. Bozkával sa úplne inak ako Benito, chutil inak. Dlaňami ma chytil za šiju a pri bozkávaní ju jemne masíroval.
„Prepáčte, ale toto nie je v ponuke,“ odtrhla som sa s obrovským sebazaprením po niekoľkých minútach.
„Skúsme sa nachvíľu nebaviť o obchode a vypustime von ten zväzujúci uzlík neopodstatnenej slušnosti.“
„Uzlík neopodstatnenej slušnosti? Pekne povedané, ale pokiaľ nehodláte rešpektovať moje pravidlá, musím vás poprosiť, aby ste odišli.“
Pozeral na mňa a usmieval sa očami. Nepovedal nič, len si ma lačne prehliadal. Bola som naozaj veľmi nervózna a celé moje vnútro spaľovala vášeň. Vedela som, že ak ma požiada, nedokážem sa viac brániť. On v tom mal jasno a nechcelo sa mu hrať na džentlmena. Prudko ma k sebe pritiahol, moje polovičky uchopil nemieste do dlaní a oprel ma o stenu. Asi som urobila chybu, keď som si tohto chlapa lepšie nepreklepla. Musím si dávať lepší pozor na to, koho púšťam do svojho bytu.
Facka, to bol môj posledný vzdor. Vylepila som mu naozaj poriadnu, to som ale netušila, že to iba viac naštartuje začatú hru. On mi facku vrátil a hoci som sa cítila ponížená, nečakal na ďalší protest. Vošiel mi dlaňou pod šaty, zľahka odhrnul nohavičky a začal mi prstom masírovať klitoris. V tom momente som nedokázala myslieť na nič inéakona ten príjemný pocit tam dole. Čo najskôr som túžila vtiahnuť jeho penis do vnútra mojej vagíny. Nepýtal si povolenie, nepríčetne si bral všetko, čo sa mu zachcelo.
„Chcem ťa vidieť celú,“ zastonal a bez váhania mi roztrhal šaty na polovicu. Ostala som stáť pred ním celkom nahá a snažila som sa vybaviť si Benita, pretože som dúfala, že jeho tvár ma prinútiť zastaviť ten nezmysel. Lenže pred očami som mala obrovskú hmlu a Benito bol až tam niekde za ňou. Ani neviem, kedy a ako si Pablo stiahol nohavice, ale obrátil ma tvárou k stene a svoj penis napasoval do mňa zozadu. Moje telo prahlo po jeho dotykoch a vagína žobronila o pozornosť. Bola som mokrá nielen zvonka, ale najmä zvnútra.
„Tak čo povieš, nie je toto lepšie ako tie tvoje suché objatia?“
Mala som sto chutí niečím ho ovaliť, ale dorážal do mňa takým tempom, že som ledva lapala po dychu. Počas dorazov zašiel párkrát rukou aj na moje prsia a láskavo ich pohladil. Pár dráždivých bozkov venoval aj môjmu chrbtu. Bolo to drsné, nedočkavé a arogantné, no zároveň tak skutočné a prirodzené, že keď skončil, chcelo sa mi plakať. Zostala som otočená k stene, aj keď som vedela, že on je už dávno oblečený. Hanbila som sa nielen preto, čo sa medzi nami stalo, ale aj preto, že som to chcela znova. Z kúpeľne mi priniesol župan a prehodil ho cezo mňa. Znova ma chytil za bradu a donútil pozrieť na neho.
„Si krásna žena a určite by si nemala mrhať čas iba objímaním. Ak by si niekedy dostala chuť zopakovať si to, zavolaj,“ strčil mi do ruky svoje číslo a ticho odišiel. Ešte hodnú chvíľu som tam zostala stáť ako obarená a rozmýšľala nad tým, či to bol iba sen, alebo som práve naozaj podviedla svojho manžela. To bol ten okamih, keď som začala svoj tanec na veľmi tenkom ľade, ktorý sa nezadržateľne topil pod mojím horúcim telom.
(...časť štvrtá...už čoskoro)
