Keď sa roky snažíte nájsť vhodného partnera, no neustále iba triafate vedľa, postupne rezignujete. Môj intímny život sa po niekoľkých neúspešných pokusoch zúžil na náhodné stretnutia, ktoré boli čisto telesné a nebolo nutné nič vysvetľovať, sľubovať či riešiť. Lenže to so sebou prinieslo aj vnútorné prázdno. Potom ale prišla nová práca a s ňou aj nová známosť.
Ak to zhrniem veľmi všeobecne, Dáša bola môj prvý zásah do čierneho. Trochu šialená, ale vyzeralo to tak, že by mohla byť stvorená pre mňa. Vlastnila malé rodinné vydavateľstvo a pre mňa sa tam našlo miesto úplnou náhodou. Všetko začala moja zbierka poviedok, ktorú odo mňa dostalo toto vydavateľstvo so žiadosťou na vydanie. O niekoľko dní mi šéfka telefonovala, že mi poviedky vydajú. Stretli sme sa neformálne, pokecali si pri káve a naozaj sme si rozumeli. Pred odchodom mi Dáša ponúkla prácu a taktiež mi napísala svoje súkromné číslo. Áno, musela vycítiť, že to medzi nami iskrí. Musela vedieť, že sme na rovnakej vlne.
Moja nadriadená bola dobre stavaná, úžasná kočka, vzdelaná a šarmantná. Mala krásnu tvár, hoci jej tiahlo na štyridsiatku. Obliekala sa v retro štýle, pričom si vyberala naozaj štýlové a drahé kúsky, ktoré dávali priestor ukázať vonkajšiemu svetu jej prednosti, a to nenásilne, nenútene, no nesmierne príťažlivo. Jej chôdza bola zvláštne vlnivá, vysoké opätky ju nadnášali a veľké prsia aj zadok sa jej natriasali. Okamžite, ako ju uvideli moje oči, prebudilo sa vo mne divoké zviera. Dášu by ste darmo hľadali na sociálnych sieťach. V tomto smere bola antisociálna. Doháňala to však inak, a teda priamym stykom.
„Peťka, píšeš pekne, čisto a s citom. Radi budeme tvoju prácu zastupovať,“ povedala mi a ja som mala chuť pobozkať ju. Asi ani nie za tie poviedky, ale proste len tak. Jej pery niečo hovorili, ale ja som videla iba to, ako sa lesknú, špúlia a usmievajú.
Áno, som na ženy a Dáša bola po všetkých tých neúspechoch s mužmi aj ženami (pretože som si spočiatku nebola istá, kam vlastne patrím) výrazne svetlým bodom.
„Budem sa tešiť, ak si takéto stretnutie zopakujeme,“ uzavrela Dáša na záver a hoci som mala chuť chytiť ju za ruku a zastaviť, zostala som na ňu iba nemo civieť.
Nie som žiadna sexy dračica, no rada sa obliekam žensky. Hovoria o mne, že som chlapčenský typ, no aj napriek tomu nosím rada pančušky s bláznivými a výraznými vzormi, krátke sukne a obtiahnuté blúzky. Zdalo sa mi, že Dáši som padla do oka. Neviem, ako mohla vytušiť, že som z nej namäkko. Možno to bolo v mojom pohľade, gestikulácií, no možno si všimla aj moju nervozitu, neviditeľné iskrenie medzi nami alebo to jednoducho iba na drzáka skúsila.
S Dášou sme sa stretávali v práci, no začali sme si niečo aj mimo nej. Prichytila som sa pri tom, že začínam na ňu bláznivo žiarliť. Vyvrcholilo to tým, že vo svojom vydavateľstve uprednostňovala ženské autorky a často ich pozývala von. Keď raz znova vyprevádzala jednu atraktívnu dámu (a podľa mňa veľmi podpriemernú pisateľku) zo svojej kancelárie, nevydržala som to. Jej úsmev, postoj, zápal v očiach a tvári mi naznačovali, že by som mala zbystriť pozornosť. Akonáhle dáma odišla, vpálila som do jej kancelárie a urobila jej výstup.
„Myslela som, že takto sa pozeráš iba na mňa,“ kričala som a skláňala sa nad jej pracovným stolom. Ona sedela pokojne vo veľkom kresle, s nohami na stoje a pilníkom si brúsila nechty.
„Zlatko, upokoj sa! Netuším, o čom to hovoríš, ale mala by si pribrzdiť,“ povedala celkom pokojne, zložila nohy zo stola, vstala a podišla ku mne.
„Vieš, že ty si moja malá láska a oficiálna partnerka,“ upokojovala ma.
„Nemysli si, že ma opiješ rožkom. Možno sme partnerky, ale to neznamená, že mi nemôžeš byť neverná. Mám oči a vidím, ako sa pozeráš na iné ženy. A prečo si vyberáš iba ženské autorky? Nie sme predsa vydavateľstvo ženských románov.“
„Máš pravdu, do najbližšieho plánu zaradíme aj nejakých mužov.“
„O to ale predsa nejde!“
„Lastovička moja, upokoj sa, všetko je v poriadku,“ chlácholila ma, no vo mne to iba znásobilo hnev. Nenechala ma však ďalej sa hnevať. Objala ma zozadu. Chvíľku ma masírovala na krku a potom ho začala bozkávať. Svojimi perami prechádzala po mojej šiji, pričom nevynechala ani ušné lalôčiky. Všetky chĺpky na tele sa mi zježili a chvela som sa od rozkoše. Dáša sa na moment vzdialila, aby zamkla svoju kanceláriu. Sekretárke zakričala, aby ju teraz nikto nerušil. Potom sa znova vrátila ku mne, oprela ma o stôl a začala sa so mnou hrať.
„Nemáš najmenší dôvod takto vyvádzať. Milujem tvoje telo, zbožňujem ťa,“ šepkala a hladila ma na prsiach, medzi stehnami a stíhala tiež prstom obšťastniť môj klitoris.
„Neznášam, keď ti žiaria oči pri inej ženskej,“ priznala som sa.
„Oči sú len oči. Pri tebe mi žiaria aj iné časti tela,“ zasmiala sa a ja som jej začala odplácať nástojčivé dotyky. Obe sme to mali radi šialene divoko. Dáša urobila šmahom ruky miesto na stole a posadila ma naň. V zamknutej zásuvke mala jednu skvelú vecičku. Vytiahla ju a použila. Bol to taký opasok s penisom, ktorý mal priniesť obojstranné potešenie, pretože na druhej strane bol malý uzlík, ktorý masíroval jej klitoris. Vedeli sme sa potešiť aj bez tohto vynálezu, ale v práci to malo byť rýchle, žiadne zdĺhavé hladkanie. Iba krátko mi premasírovala vagínu, následne ju trocha naslinila a vošla do mňa tým gumeným údom. Spontánne som stiahla svoje vnútro, aby som ho v sebe lepšie cítila. Moja šéfka mi naznačila, aby som si ľahla na stôl. Nohy som si vyložila hore a doširoka ich roztiahla. Ona ma držala za ruky, pohojdávala bokmi, aby sme si obe užili pôžitok vychádzajúci z umelej erotickej pomôcky a rukami ma neprestávala omakávať. Prstom mi prechádzala po brušku a bradavkách, krku aj ramenách.
„Ó, žena, ja sa z teba zbláznim,“ kričala som a hlasno stonala. Obe sme vedeli, že personál vydavateľstva vie o našich náhlych vzplanutiach, nikto sa však neodvážil hoci i len niečo naznačiť. Dáša vzbudzovala rešpekt.
„Princezná, dúfam, že teraz už chápeš, ako to medzi nami je,“ fučala a ja som súhlasne prikývla. Vložila mi do úst prst a ja som ho oblizla. Prechádzala mi ním po perách a potom ho zasunula do mojej vagíny. Prst striedala s gumeným penisom, pričom kombinácia tých dvoch bola úžasná. Naozaj netrvalo dlho a ja som bola hotová. Celkom mokrá, rozochvetá a šťastná. Je pravda, že Dáša vždy vedela zahnať moje chmáry a navodiť mi dobrú náladu. Nie som si však istá, či bolo dobré, nechať sa ňou takto manipulovať.
„Poď, teraz ty. Vychutnaj si ma,“ vyzvala ma a vymenili sme si pozície. Ona si sadla na stôl a ja som vopchala hlavu medzi jej stehná. Mala rada, keď som jej to robila jazykom a ústami. Nadskakovala na stole, prevracala oči od rozkoše a niečo si ticho šepkala. Nakoniec ma chytila za vlasy, pohladkala a vzápätí odtisla. Pevne zovrela kolená, hladila si vlastné prsia a vysoko vydvihla panvu. Takto vyzeral jej orgazmus. Uvedomila som si, že takmer vždy sme to končili týmto spôsobom. Vyzeralo to veľmi podobne.
Nie som si istá, či je to iba v mojej hlave, alebo moja šéfka naozaj rada flirtuje, ba možno aj udržiava pomer s inými ženami, ale zatiaľ spolu fungujeme a trvám na tom, že je mojím zásahom do čierneho. Či mi to ale prinesie výhru, nie je celkom isté.
