Ako som začala obchodovať s abbracci
Niekde som čítala, že nositeľky mena Stela sú veľmi majetnícke. Môže byť na tom niečo pravdy, pretože od okamihu, ako som spoznala Benita, chcela som byť iba s ním. Samozrejme, s dievčenskou trucovitosťou a ženskou zvodnosťou sa mi celkom schopne darilo ukradnúť si z jeho času čo najviac. Dodnes nechápem, či ma ten očarujúci Talian naozaj miloval natoľko, že by pre mňa urobil čokoľvek, alebo som bola iba jeho pokusný králik k tomu, ako veľmi je možné prerobiť jednu ľudskú bytosť.
Pre mňa bol Benito vždy iba Benito, ale ukázalo sa, že ma celkom dobré kontakty a v Európe ho poznajú aj ako pána „Pigiama“. To preto, lebo sa preslávil návrhom unikátnej kolekcie pánskeho pyžama. Ja, milovník nahého spania, som to síce nedokázala adekvátne oceniť, to ale nemenilo nič na tom, že táto kolekcia mu priniesla celkom slušný balík. Založil si malú módnu firmu, v ktorej ma zamestnal. Mojou prvou úlohou bolo navrhnúť dámske dáždniky s jemne šteklivým podtónom. Skúsila som jahody plahočiace sa v smotane, pričom celé som to dala do čierneho podkladu, ale to Benitovi pripadalo príliš obyčajné. Potom som prišla s nápadom vložiť do erotického čísla 69 jednoducho načmárané postavičky, ktoré sa objímajú. Tento návrh prešiel a moja kariéra v módnom priemysle nabrala obrátky. Niekde tu som ale v podstate začala obchodovať aj s abbracci, alebo ak chcete, povedzme to po našom, začala som kupčiť s objatím.
V tom čase som zažila pod Benitovým dozorom aj vizuálny prerod. Nikdy ma k ničomu nenútil, ale nenápadnými gestami naznačoval, čo sa mu páči a ja som sa na hodenú návnadu vždy chytila. Stala sa zo mňa dáma so všetkým, čo k tomu patrí. V prípade, že dostal chuť vidieť ma v minišatách, tak ma zobral do obchodu a taktne mi naznačil, ktoré mi najviac pristanú.
Keď mi chcel nadhodiť, že sa mu páčia ryšavky, nechal na svojom stolíku tri dni po sebe ležať časopis s červenovlasou kvetinárkou. Pochopila som, že drsné dámy sa mu nepáčia. Vo vzťahu aj sexe mal rád nehu, trpezlivosť a láskavosť. Istý čas som si myslela, že takto to vyhovuje aj mne.
Keď sme s Benitom oslavovali prvý rok nášho spoločného zoznámenia, tak ma prekvapil náhlou otázkou:
„Amore mio, vezmeš si ma?“
Bez akéhokoľvek zaváhania som pristala a on pripravil na víkend veľkú zásnubnú párty. Bolo na nej také obrovské množstvo ľudí, že s Benitom sme sa takmer nevideli. Posmelená vínom a nabudená zvedavosťou objavovať dosiaľ nepoznané, som sa pustila do rozhovoru s istým modrookým fotografom. Myslím, že sa volal Marko, ale jeho meno nehrá v mojom príbehu žiadnu rolu.
„Vieš, vždy, keď vidím, akí sú dvaja ľudia šťastní, chce sa mi plakať,“ zveril sa mi prosto a ja som ho objala. Lenže sme sa k sebe pritúlili viac ako by sa dvaja neznámi ľudia pritúliť mali. On cítil na svojej hrudi moje prsia a ja na sebe jeho úd. Bolo to príjemné, jemne mi prechádzal rukami po chrbte a bradou hladil moje vlasy. Silno som zvierala prstami jeho svalnaté ramená a letmo obtrela svoje líce o jeho. Takto sme tam stáli veľmi dlho a keď sme sa s obrovským sebazaprením od seba odtrhli, zavtipkoval:
„Objímaš naozaj úžasne, celkom pokojne by si sa tým mohla živiť.“
Vtedy mi zasadil chrobáka do hlavy a ja som si uvedomila, že k svojmu životu potrebujem oveľa viac objatí než sa mi dosiaľ dostávalo. Dva dni pred sobášom s Benitom som toho neznámeho fotografa stretla náhodne v meste. Pustili sme sa do reči a on prehlásil:
„Rád by som si s tebou zopakoval to úžasné objatie. V živote ma nikto tak krásne neobjímal.“
Nato sme šli k nemu domov a celú noc sme sa objímali. Viem, čo si teraz asi myslíte, ale my sme sa naozaj iba objímali. S prepletenými prstami, nohami, nenápadnými pohladeniami a podotýkam, že úplne oblečení. Najviac sa nám páčila poloha lyžice. Aj keď sme obaja cítili sexuálne vibrácie, k žiadnym výraznejším intímnostiam nedošlo. Keď som nadránom odchádzala z jeho bytu, načarbala som na papier svoje číslo a žartovne dodala:
„Ak sa ti zachce ešte niekedy objímať, alebo vieš o niekom, kto by to potreboval, zavolaj.“
On už síce nezavolal, ale na jeho odporúčanie sa začali ozývať ďalší. Prišla som na to, že sú ochotní za to dokonca aj platiť. Telefonovalo mi tiež niekoľko žien. Neskôr som na internete našla iné podobne zmýšľajúce „podnikateľky“. To ma upokojilo, pretože som sa začala obávať, že snáď bláznim. Už sa nepredávali iba moje abbracci dáždniky, ale aj teplo mojej náruče, ktoré malo navždy patriť iba môjmu manželovi. Po svadbe musel ale Benito kvôli práci na dlhšie odcestovať a ja som tak mohla svoj nový biznis naplno rozbehnúť. Prenajala som si byt v centre mesta a prijímala objednávky na objatia. Ibaže som iba človek, žena a hriešnik. Ak sa takto zahrávate s ohňom, môžete sa popáliť. Alebo si svetlom z neho posvietite do trinástej komnaty. Mojou náručou prešli niekoľkí muži a musím sa priznať, že pri mnohých z nich som mala sto chutí porušiť svoje zásady. Hlavne, keď som mala svojho muža ďaleko od seba.
Trinásta komnata však už bola odomknutá, stačilo ju otvoriť. A tým, kto postrčil vrátka od nej, bol Pablo, môj prvý milenec.
(...časť tretia...už čoskoro)
