Buďme k sebe úprimní! Tak ako je na silvestrovských párty dovolené všetko, platí aj akési nepísané pravidlo, že čo sa na takomto fláme stane, ako keby sa nikdy nestalo. Lenže Soni sa tomu nechcelo uveriť. Prečo by mala zabudnúť na najkrajší a najuletenejší zážitok svojho života? Alebo naň zabudnúť nemusí? Stačí, aby predstierala, že sa nikdy nestal a nehovorila o ňom? To by možno dokázala, ale nikto jej nezakáže, aby si ho v hlave donekonečna neprehrávala.
V ten rok nasypalo snehu viac ako je zdravé, no ani to nezabránilo skalnej partičke známej bratislavskej ekonomickej firmy vycestovať na sever. Silvester na chate v horách, mimo bežnej reality, uponáhľaného sveta, nervóznych klientov, neustále vyzváňajúcich telefónov a prísneho šéfa. To bola predstava, ktorej sa jednoducho nedá odolať.
Soňa nebola nikdy utiahnutá introvertka. Mala rada spoločnosť, ale isté veci si robila po svojom. Bola zarytou abstinentkou, čo sa môže na takej silvestrovskej žúrovačke javiť ako problém. Lenže ju bavilo pozorovať, ako sa človek mení, keď prekročí určitú hladinu, pričom ona si mohla zachovať chladnú hlavu. V tú noc bol ale na párty aj niekto iný, kto sa rozhodol nepiť. Martin, idol všetkých žien vo firme, neodolateľný džentlmen, nenapraviteľný zvodca a inteligentný stratég. Takto by sa dal v skratke zhrnúť jeho charakter. Soňa ale na ňom milovala najmä jeho priame čokoládové oči, strapaté vlasy a športovo-elegantný štýl. Prečo sa ale rozhodol dobrovoľne zdieľať so Soňou bezalkoholovú zábavu?
„Ahoj, bavíš sa?“ opýtal sa nezaujato a zobol si olivovú jednohubku.
„Áno, hudba je dobrá, okolo mňa sú veselí ľudia, čo viac by som mohla chcieť?“
„Prinesiem ti ešte pohár jahodového džúsu?“ žmurkol na ňu.
„Si zlatý, ďakujem. Ale pozor, aby som to s tým džúsom neprehnala,“ zasmiala sa.
„Potom by sme boli dvaja,“ dal jej najavo, že dnes je naladený na jej vlnu.
Štrngli si pohármi so sladkou šťavou a jej sa zdalo, že sa čoraz viac vpíja do jeho očí. Pohľad jej padol aj na jeho dlhé prsty a on si zase až príliš obdivne prehliadal jej výstrih.
„Máš nádherné šaty. Vedel som, že si krásna žena, ale keď sa oblečieš takto sexy, idem do kolien. Tvoje kučery sa mi vždy páčili a tie mačacie oči.Ach, Soňa, keby si vedela, ako po tebe túžim od prvého dňa, čo som ťa v našej firme uvidel,“ vyznal sa a pritom akosi podivne zamľaskal.
Nevedela, čo mu má na to povedať. Dobre poznala jeho povesť a vedela aj to, že je jediná žena z firmy, s ktorou si ešte nezašpásoval. Aspoň sa to pošepkávalo. Nebola zase až taká naivná, aby nevedela, že si jednoducho zaumienil dostať ju. Keďže bola abstinentkou, opiť ju nemohol, tak skúsil inú taktiku. Rozhodol sa s ňou zostať triezvy.
„Martin, prečo si dnes na suchu?“ opýtala sa, aj keď poznala odpoveď.
„Nemôže sa človek zabávať aj bez alkoholu?“
„Ale ty sa radšej bavíš s ním.“
„Už som ťa videl na nejednej akcii. Máš vždy skvelú náladu, a to si nikdy nedáš ani kvapku zo žiadneho moku.“
„Ja s tým žijem celý život. Vieš sa ale ty baviť bez moku, ako si to nazval?“
„Zdá sa ti, že sa nebavím?“ povedal zvodne a zahľadel sa na ňu tak prenikavo, že musela sklopiť zrak.
„Si ešte krajšia, keď sa hanbíš.“
Soňa možno vystupovala ako naivné neviniatko, ale v tom momente by z Martina najradšej strhala všetky šaty. Bolo jej úplne ukradnuté, či bude iba ďalším zárezom v jeho zbierke. Rozhliadla sa okolo seba. Všade bolo plno podnapitých ľudí, ktorí sa rozliezli do všetkých izieb. Vonku bolo mínus osemnásť a sneh po kolená. Kde by si to mohli užiť? Ako prvé ju napadlo auto, ale pri tej teplote vonku musela byť aj tam poriadna kosa.
Martin pochopil, na čo myslí.
„Chceš súkromie?“
„To je takmer nemožné!“
Ostatným, zdá sa, nedostatok súkromia neprekážal, pretože si bez ostychu prejavovali nežnosti pokojne aj na gauči alebo v kuchyni.
„Vedel by som o jedom skvelom mieste. A to ani nemusíme nikam cestovať,“ prehlásil tajomne a chytil ju za ruku. Dotiahol ju k bufetovému stolu a vyzývavo nadvihol obočie.
„Ty myslíš, že by sme si mohli dať rande pod stolom?“
„Má dosť dlhý obrus, nemyslíš?“
„O to nejde, ale...“
„Jasné, v tvojich predstavách randíš v luxusnej reštaurácii a pri ušku ti hrajú huslisti.“
„Nie, tak to nie je. Nemám žiadne predstavy o rande. Som otvorená akejkoľvek možnosti a rande pod stolom sa mi zdá ako skvelý nápad.“
V tej chvíli by pristala na čokoľvek, pretože nechcela prepásť svoju príležitosť. To ju už ale Martin stiahol pod stôl a začal vášnivo bozkávať.
„Tvoje pery chutia ako čerešne,“ zašepkal.
„Nechceš na mojom tele objaviť aj iné sladké ovocie?“
Sa rozumie, že chcel. Do dlaní sa mu dostali jej pevné melóny, ktoré neváhal okamžite ocmúľať, pričom jej bradavky boli ako dve vyzreté jahôdky. Keď zablúdil hlbšie pod úzke šaty, objavil opojnú chuť jej broskynky.
„Je sladká, vychutnaj si ju,“ zastonala, keď jej prešiel jazykom po klitorise.
„Rád by som sa do nej zaboril o niečo hlbšie, ak dovolíš.“
„Nemusíš si pýtať moje dovolenie, ber si ju!“
Keď prenikol tou šťavnatou odrodou zrelej dokonalosti, prehla sa v krátkom kŕči.
„Nemám v sebe ani kvapku alkoholu, no predsa som opitý,“ prehlásil a pod vplyvom rozjarenej vášne narazil hlavou do stola. Našťastie tomu nevenoval nikto pozornosť a oni mohli dokončiť to, čo začali.
Takmer ju zadusil svojimi bozkami, ale pevne ho zvierala medzi stehnami. Túžila, aby zostali takto spojení naveky, ale to bol iba sen.
Ľudia začali odpočítavať čas a o chvíľu doľahli aj pod stôl zvuky ohňostroja. Soninu broskynku však zalial vlastný ohňostroj. Pred tým, ako si Martin znova zapol nohavice a natiahol košeľu, ju ešte raz vášnivo pobozkal a povedal:
„Bola si úžasná! Nezabudni ale na to, čo sa hovorí o silvestrovskej noci.“
Upravila si šaty. Ešte stále sa jej motala hlava od toho úžasného orgazmu, ale pomaly sa dotackala na toalety, aby sa upravila.
Sakra, absolútne jej nezáležalo na tom, čo sa hovorí o silvestrovskej noci. Táto spomienka v nej zostane živšia ako ktorékoľvek iné. Má v paži, ako to berie Martin. Ona si vymyslela vlastné nepísané pravidlo. Čo sa stane na Silvestra, to už z hlavy nedostaneš.
