Ako môže žena vedieť, čo jej skutočne vyhovuje, keď prežíva dookola stále to isté (hoci aj kúzelné) predstavenie? Je naozaj táto veľkosť, hrúbka, šírka... to pravé? Môže sa pýtať dookola. Majú jeho gule ten správny tvar alebo patria stále do kategórie „sušené slivky“? V dievčenskej namyslenosti som si myslela, že mám doma toho najdokonalejšieho muža na svete.
.jpg)
Mierili sme si to autom k moru a mňa hrial pri srdci neuveriteľne dobrý pocit. Milý mal ruku na mojom stehne a z rádia sa ozývala CamilaCabello so svojou Havanou. Slnko svietilo, na nebi nebolo obláčika a zdalo sa, že deň nemôže byť krajší. Kúsok za slovenskou hranicou mi nabehla v mobile obrazová správa, ktorá môj vzdušný zámok (vystavaný z romantických predstáv) rozmetala ako domček z karát. Muž môjho života a moja najlepšia kamarátka spoločne v jednej posteli, polonahí a on prisatý na jej prsiach ako bezbranné dojča. Začala som lapať po dychu, ale žiaden som nemohla chytiť. Srdce mi prudko bilo, cítila som ho v spánkoch aj v krku. Potrebovala som vzduch a to okamžite.
„Zastav!“ zrevala som na Martina.
„Čože? Si normála? Tu nemôžem stať!“
„Okamžite zastav!“ revala som ďalej a počas jazdy začala nepríčetne otvárať dvere auta. Martin začal nervózne kľučkovať po ceste. Keď sa mu konečne podarilo zastaviť na krajnici, vypálila som z auta ako raketa.
„Počkaj! Čo sa stalo?“ spýtal sa hlúpo a ja som mala v tej chvíli chuť vraždiť. Pred oči som mu strčila mobil, aby sa aj on mohol pozrieť na tú hrôzu.
„Blázniš? Veď to predsa nie som ja!“ skúšal využiť to, že mu nebolo vidieť dobre do tváre, ale materské znamienko na chrbte ho prezradilo. Rozbehla som sa popri krajnici a začala stopovať. Ako naschvál sa nám nad hlavy prihrnul obrovský tmavý mrak a začalo z neho pršať.
„Preboha, chceš, aby ťa tu niečo prešlo? Poď späť do auta, porozprávame sa o tom.“
Tá naša krajnicová naháňačka netrvala, našťastie, dlho. O niekoľko minút mi zastavil kamión. Okamžite som využila príležitosť a chystala sa nastúpiť. Martin sa mi v tom snažil zabrániť.
„Šibe ti? Vieš, aké je to nebezpečné? Nemôžeš ísť s neznámym chlapom do auta.“
„Slečna, máte nejaký problém?“ opýtal sa vodič kamiónu.
„Áno, tento mladý muž ma otravuje a ja sa potrebujem dostať domov.“
Pán si ma neveriacky prezrel a prehliadol si aj Martina. Slušne ho požiadal, aby ma nechal na pokoji, ale on ustúpil až vtedy, keď mu pohrozil políciou. Nastúpil do svojho auta, znechutene hodil rukou, no a ja som bez štipky strachu nastúpila do toho cudzieho nákladiaka.
„Kto to bol?“ vyzvedal vodič Milan. Ukázala som mu správu z mobilu a on okamžite pochopil. Bol milý, nijak zvlášť dotieravý. Rozprával mi príhody z ciest a veľa vtipkoval. Nech už si myslíte o vodičoch kamiónov čokoľvek, Milan bol absolútne slušný chlap. To ja som bola tá, čo sa jej zachcelo provokovať. Keď mi podal uterák, aby som si usušila vlasy, vyzliekla som si tričko. Sedela som vedľa neho iba v podprsenke.
„Som mokrá ako myš,“ vzdychla som.
„Chceš môj sveter?“ spýtal sa nevinne.
„Nie som si istá, či sveter je to pravé, čo by som teraz chcela.“
Milan sa nachvíľu zarazil, ako keby si nebol istý, či ma správne pochopil. Mlčky prešiel popri niekoľkým parkoviskám, ale potom zišiel z diaľnice a kamión zapichol do poľa.
„Viem, že sa chceš pomstiť svojmu priateľovi, ale si presvedčená, že ja som na to ten správny človek?“
„Ty myslíš, že nie si?“
„Už niekoľko mesiacov som nemal ženu, mňa nemusíš prehovárať.“
„Vyzeráš dobre, priťahuješ ma. Myslím, že by sme si mohli rozumieť,“ povedala som tajomne a Milan zatiahol záclonky.
Posadili sme sa vzadu na váľandu, kde Milan vo svojom voľnom čase oddychoval. Najskôr ma iba jemne okusoval do pier, no len čo som mu naznačila, že so mnou nemusí zaobchádzať ako s porcelánovou bábikou, pevne uchopil moje boky a posadil ma na seba obkročmo. Niekoľko minút sa pohrával s mojimi prsami a potom zastonal:
„Prepáč, ale naozaj som nemal ženu veľmi dlho,“ začal zo mňa strhávať šaty a ja som sa vôbec nebránila. Vnikol do mňa ľahko a nenásytne. Tak nadržaného chlapa som už dávno nevidela. Páčila sa mi ta živočíšna vášeň, s akou ku mne pristupoval. Keď vidíte, ako niekoho rozochveje vaša prítomnosť, rozochvejete sa tiež. Páčilo sa mu, keď som ho držala rukou za svaly na hrudi a silno na ne tlačila, ako keby som ho od seba odtláčala. Vyzeralo to, že sa tak musel o mňa viac snažiť, dokázať mi, aby som ho pustila bližšie k telu. Ja som pritom nemala žiadne zábrany. Pustila by som ho tak blízko ako by len chcel. Keď som konečne odtiahla dlaň a naše pery sa spojili, bol už takmer hotový. Mne taktiež nechýbalo veľa k vrcholu. Pred záverečnou si ma ešte otočil na štyri, zasypal môj chrbát bozkami a prstom hladil moju vagínu. Akonáhle ma priviedol k vrcholu, zarazil do mňa znova svoje pevné náčinie a behom niekoľkých minút vyvrcholil. Celý náš styk netrval dlhšie ako pätnásť minút, ale mne sa zdalo, že sa zastavil čas. Každý jeho dotyk, vzdych či nádych som vnímala spomalene. Vychutnala som si ho a nasýtila sa ním. Keď už som bola plná toho podivného, ale gurmánsky chutného menu, celkom vlhká som sa schúlila Milanovi v náručí. Dlho sme tam iba tak ležali s prepletenými prstami a pozerali do stropu. Potom sa ma spýtal:
„Nechcela by si sa so mnou previesť do Talianska?“
A tak som s ním strávila celý týždeň, odjazdila s ním celú jeho pracovnú túru a on mi ukázal, koľko vášne ešte v sebe má.
„Tak čo, myška moja, si dosť mokrá na ďalšie číslo?“ vtipkoval.
Vďaka nemu sa nielenže bleskurýchlo zahojilo moje zlomené srdce, ale tiež som zmenila názor na unudených platených turistov za volantom. Milan je jednoducho svetový!
