Lyžovanie sa môže javiť ako skvelá vec, ak ho, samozrejme, ovládate. No potom je tu ešte tá kategória, ktorá si z tohto športu vytvorila vlastnú fóbiu a lyže si neobuje za nič na svete. Práve v tejto skupine si akosi prirodzene vytvorila miesto aj Linda. Áno, na obrazovke si pozrela priamy prenos z lyžiarskych pretekov veľmi rada, ale vyskúšať to na vlastnej koži si nikdy netrúfla. Vlastne raz to skúsila, akonáhle sa ale prekotúľala medzi vyplašených hostí lyžiarskeho strediska a zastavila medzi zasneženými stromami, ktoré jej venovali po pristáti nepríjemnú spŕšku, povedala si „nikdy viac“.
No keďže láska dokáže hory prenášať, prečo by nedokázala prinútiť jednu vystrašenú antilyžiarku zamilovať si upravený svah?
Linda mala paniku zo všetkého, v čom bolo cítiť aspoň trošku adrenalínu či napätia. Možno aj preto jej vyhovovala jej pokojná (pre niekoho otrasné nudná) práca v poisťovni. Minulý rok v januári ju ale partia priateľov vytiahla na jednu skvelú párty, pretože si predsavzali, že osamelú kamarátku zbavia jej single statusu. Veď to bola krásna baba a „singlovanie“ jej vôbec nerobilo dobre. Lindina kamarátka zobrala na párty aj svojho bratranca Romana, ktorý bol síce absolútnym protikladom plachej Lindy, ale zdalo sa, že práve takýto živel ju mimoriadne priťahuje. Bol to zásah do čierneho. Pretancovali celú noc a stihli si dať aj prvú pusu. Keď ju ale odprevádzal domov, spýtal sa niečo, z čoho zovrelo Linde jej krásne polovičky strachom.
„Zajtra sa ideme s partiou lyžovať, pridáš sa?“
„Ja sa neviem lyžovať,“ povedala sklamane a odkašľala si. V duchu si nadávala, prečo sa už dávno nezačala tomuto športu venovať. Teraz musela pred Romanom vyzerať ako hlupaňa.
„Veď to sa neviem ani ja. Môžeme sa to spolu naučiť.“
„Prepáč, toto nebude najlepší nápad na prvé rande.“
„Prečo nie? Práveže si myslím, že je to skvelý nápad. Sľúb mi, že pôjdeš.“
Ona mu to naozaj sľúbila, ale keď jej na druhý deň volal, nedvihla mu telefón. Potom volali rad radom aj ostatí z partie, tak si pre istotou vypla telefón. Panikárila, plakala a zároveň sa smiala nad svojím detinským správaním. Asi po hodine búrlivej hystérie si znova zapla telefón a poslala Romanovi krátku správu, v ktorej stálo iba nevinné „prepáč“. Veľmi sa jej páčilo, ako tancoval, ako ju držal, ako rozprával, nehovoriac už o tom, ako sa bozkával. Prečo ju ale musel zavolať práve na lyžovačku?
Myslela si, že všetky jej šance sú dávno preč. Mohol sa uraziť, nahnevať alebo to pochopiť ako jej nezáujem. Čo sa dalo viac robiť?
Lenže Roman sa iba tak ľahko nevzdával. Večer sa zastavil u nej doma.
„Ahoj, kráska, vraj tu treba niečo opraviť. Žeby pokazenú náladu?“
„Prepáč mi, že som to dnes tak pokazila.“
„Ty si predsa nič nepokazila. Vždy je čas naučiť sa niečo nové.“
„Užili ste si to tam aspoň?“
„Premrzol som na kosť. Možno by som potreboval zohriať.“
„Poď ďalej, uvarím ti čaj.“
K čaju sa ale vôbec nedostali, pretože len čo Linda zatvorila dvere, Roman sa prisal na jej pery. Jej sa páčil ten náhly príval vášne a nespomínala si, kedy naposledy niečo podobné zažila.
„Svah je pripravený, môžeme začať lyžovať?“ spýtal sa tajomne. Ona sa iba zachichotala a dovolila mu, aby jej jedným prudkým ťahom stiahol blúzku z ramien. Následne ich zasypal bozkami a pár jemných uhryznutí venoval aj jej krku. Lačno túžil dostať sa k jej prsiam, preto jej vyzliekol halenku úplne. Šikovne uvoľnil čipkovanú podprsenku. V tom momente sa pred ním odhalili jej okrúhle prsia. Uchopil ich do dlaní a ona ticho zastonala. To bol impulz, na ktorý čakal. Prebudil v nej divé zviera, o ktorom ani nevedela, že v nej drieme. Nedočkavo z neho stiahla sveter a pritlačila sa k jeho nahej hrudi. Nechty mu silno zaryla do chrbta a popritom si navzájom venovali intenzívnu masáž jazykov. Bez váhania mu vošla rukou do rozkroku a keď sa uistila, že svah je naozaj pripravený, znenazdajky vykríkla.
„Lavína sa blíži!“
Uvoľnila mu nohavice a nasadla na jeho pevný mäsitý kúsok. V rytmickom hopsaní sa dostali do cieľa expresnou rýchlosťou. Nedočkavo hltala jeho pery a mľaskavo sa dožadovala toho, aby ju bozkával po celom tele. On jej výzvu pochopil správne a po vyvrcholení doprial ešte pomaznanie každému horúcemu miestočku na jej hladkej pokožke.
„Tak vidíš. Chceš mi tvrdiť, že si nedokážeš lyžovanie užiť? Pekne sme sa to naučili, nie?“
„Uznávam, kĺzalo to veľmi dobre. Terén bol prvotriedne pripravený a aj napriek rýchlemu tempu som dokázala udržať rovnováhu,“ páčila sa jej táto dvojzmyselná hra. S radosťou v nej pokračovala. Zvalila sa Romanovi do náruče a hladila ho na hrudi. Pobozkal ju na čelo, pričom láskal rukou jej okrúhly zadoček.
„Takže zajtra pôjdeš s nami lyžovať?“ skúšal jej odhodlanie, ale ona sa zarazila, keď pochopila, že tentokrát nejde o slovnú hračku.
„Nehnevaj sa, áno, tieto naše preteky boli perfektné, ale na naozajstný svah ma nedostaneš.“
„Ale keď si budeš pri lyžovaní predstavovať tento zážitok, všetok strach bude razom preč.“
Ukázalo sa, že Roman Lindu do lyžiarskeho strediska naozaj dostal. Dokonca si aj obula lyže, no keď stála hore na kopci, nahrnuli sa jej slzy do očí a zaprosila:
„Nedáme si radšej čaj s rumom?“
„Čože?“
„Som si istá, že pre každý prípade zostanem verná posteľovému lyžovaniu,“ povedala tak, aby to počuli iba Romanove uši. On sa nad ňou zľutoval a vzal ju na ten čaj s rumom.
