Už sa vám niekedy snívalo o vlaku alebo železnici? Iste, môžu to byť aj sny príjemné, ale v Rasťovom prípade to tak nebolo. Noc čo noc, už viac ako rok, sa mu vracali rovnaké obrazy. Sedel vo vlaku a mal z toho veľmi nepríjemný pocit. Jeho rýchlik sa niekam rútil a on vôbec netušil kam, no podvedomie mu našepkávalo, že sa čoskoro vykoľají. Budil sa spotený a srdce mu pumpovalo takým tempom, že mu skoro vyskočilo z hrude. Psychológ vyložil tieto sny ako skutočnosť, že jeho životné ciele a cesta sú odlišné od predstáv spoločnosti, ktorá ho možno do niečoho tlačí. Mohlo to tak skutočne byť. Rasťovo vnútro totiž trpelo zmätkom z toho, že rodina a okolie ho nútia do svadby s dlhoročnou partnerkou, pričom jemu vyhovovalo ich nezáväzné spolunažívanie. Vďaka tomu sa za dvanásť rokov nedostali do vážnej krízy a život si užívali plnými dúškami. Lenže blízki na nich tlačili tak dotieravo, že ich tlaku napokon podľahla aj Soňa, jeho družka. Každý jeden deň vyťahovala tému svadby a spoločných detí. Rasťo sa išiel z toho zblázniť.
Keď sa cíti človek pod tlakom, má obrovskú chuť z toho tlakového hrnca vyskočiť a hľadať útočisko niekde inde. Rovnako premýšľal aj Rasťo. Jeho partnerstvo sa stalo neznesiteľným mínovým poľom, pretože každý rozhovor smeroval k rovnakému bodu, čoho výsledkom bola životunebezpečná explózia. Mohol sa s partnerkou rozprávať hoci aj daňovom priznaní alebo oprave televízora, no všetko skončilo pri zakladaní si rodiny. Dlho premýšľal, čo sa to s ich láskou stalo. Veď Soňa bola moderná žena, o ktorej si myslel, že nikdy nedovolí, aby presiakla konzervatívnymi prežitkami. A tie z nej bolo teraz naozaj poriadne cítiť. Nuž čo, už sa stalo a on sa s tým musel nejako popasovať.
Riešenie prišlo v deň, keď Rasťa pozvala dekanka univerzity, na ktorej už niekoľko rokov pracoval, na malú kolektívnu oslavu. Soňa vtedy nemohla ísť s ním, alebo sa jej azda nechcelo, ale on si z toho ťažkú hlavu nerobil. Dekanka Fúzkovábola od Rasťa o sedem rokov staršia, no stále veľmi atraktívna, príťažlivá a zvodná žena. Po dvoch hodinkách príjemnej zábavy, keď už čo-to popili, sa mu v súkromnej konverzácii, iba tak ledabolo a viac-menej zo žartu, priznala:
„Rastík, ani nevieš, čo by som dala za to, keby som sa mohla s tebou aspoň jedenkrát v živote pomilovať.“
Jej podnapitá dráždivá výzva ho vôbec nešokovala. Cítil sa polichotený, ba dokonca začal nad tým vážne uvažovať. Prečo by vlastne nemohli oni dvaja skončiť v posteli? Obdivne si prezrel dekankinu postavu. Jej dlhé nohy vyzerali v krátkych šatách naozaj veľmi dobre. Pevné prsia mala zvýraznené hlbokým výstrihom. No najviac ho dráždili jej dôkladne narúžované pery. Soňa mu nikdy nedopriala fajku, dokonca mal pocit, že sa jej to hnusí. Pani dekanka by mu snáď vedela dopriať to potešenie. Mala krásne mačacie oči. Rasťo sa jej do nich na pár sekúnd zahľadel, pričom z nich vyčítal, že čaká na reakciu. Chcela vedieť, čo jej odpovie. Prstami si prehrabol vlasy, zahanbene sklopil zrak a aby oddialil svoju odpoveď, ticho zakašľal.
„Pani Fúzková, ale ja som zadaný,“ snažil sa držať odstup, ale ona dobre postrehla, ako jej priznanie na neho zapôsobilo.
„Och, Rastík, nebuďte smiešny, veď ja od vás nechcem vzťah, len by sme sa trocha pohrali.“
„A keby som vás odmietol, vyhodili by ste ma z práce?“
„Nie, božemôj, to určite nie!“ zaprotestovala, pričom sa zvonivo smiala.
„Skočím ešte do pivnice pre víno, mohli by ste mi pomôcť?“ vyzvala ho a tajomne žmurkla, pretože jej neuniklo jeho krátke zaváhanie.
Nasledoval ju ako poslušný psík. Len čo za sebou zabuchli ťažké bukové dvere, obtrela sa o neho prsami. To už jej viac nedokázal odolávať. Zovrel ju vo svojom náručí a začal vášnivo bozkávať na ústa, uši aj krk. Ramienka zo šiat jej stiahol do takej polohy, aby sa mohol pomaznať aj s jej melónikmi. Strčila mu ruku do rozkroku a jemne premasírovala jeho penis.
„Hovor si čo chceš, ale si rovnako nadržaný ako ja.“
„Si krásna žena, komu by sa pri tebe nepostavil?“
Uvoľnila mu opasok na nohaviciach. Keď ich stiahla a čupla si, uvedomil si, že sa chystá splniť jeho sen. Najskôr mu iba prešla dlaňou po úde, ako keby chcela odhadnúť jeho veľkosť. Potom začala jemne trieť a následne pridala aj ústa. Úplne najlepšie bolo, keď prešla po uzdičke jazykom a pritom penis stále trela medzi prstami. Tá teda rozumela bafkaniu.
„Neprestávaj! Robíš to úplne dokonale!“
„Vedela som, že na fajku ťa dostanem.“
Jej rúž mal otlačený na celom svojom náradí, čo ho ešte viac vzrušovalo.
„Dovoľ mi vniknúť do tvojej orosenej mušličky.“
Prestala bafkať, vreckovkou si šikovne utrela pery a poodhrnula si šaty. Prekvapilo ho, že pod nimi vôbec nemá nohavičky.
„Vidím, že si sa na mňa dôkladne pripravila.“
„Poď už dnu!“ zvolala dychtivo.
Oprel ju o stenu a ľahučko do nej šmykol. Bola rozpučaná ako čerstvá ruža a jeho penis blčal nedočkavosťou.
„Od prvého okamihu, čo som ťa videla, ma prenasledovala vidina tohoto šialenstva,“ šepkala mu do ucha.
„Ja som si o niečom podobnom ani netrúfal snívať.“
Otláčal ju o múr v prudkom rytme a ona mu jeho intenzitu opätovala. Odhrnul jej z krku vlasy, aby ho mohol znova zasypať bozkami. Potom ju pevne uchopil za okrúhle polovičky a svoj penis do nej zasunul ešte o niečo hlbšie, čím vyplnil celé jej vnútro. Rytmus bol natoľko intenzívny, že sa začali potiť, hoci v pivnici bolo chladno. Keď ona nestačila s dychom, prevzal štafetu on a opačne. Aj keď sa mohlo zdať, že sa vzájomným splynutím až príliš zamestnávajú, celé to netrvalo dlho. Obaja boli tak hraví, že sa do niekoľkých minút urobili.
„Vezmi tie dve fľaše vína z police a choď hore, ja prídem o chvíľku,“ povedala, keď ich náruživé rodeo skončilo, a pritom si upravovala šaty.
Urobil, čo od neho chcela, ale sám mal čo robiť, aby svoj tep a dych dostal opäť do normálu. Od pivničného rodea s dekankou Fúzkovou prestala pre neho Soňa existovať.
O niekoľko týždňov dostala chuť pohrať sa s ním najlepšia dekankina priateľka, potom to bola jej švagriná a neskôr akási riaditeľka banky. Všetky boli staršie, no ani jedna od neho nečakala nič viac ako krátke potešenie. Zistil, že takto mu to vyhovuje, čo mu postupne prinieslo pokojnejšie spanie a nočné cesty vlakom úplne vymizli z jeho podvedomia.
