Vanda a Michal si padli do oka na strednej škole. Bolo to silné, krásne a pre oboch prvé vážne vzplanutie. Po maturite si však Vanda uvedomila, že nechce zostať pripútaná k svojej „detskej“ láske a už vôbec sa nechce viazať v tak mladom veku. Bez rozlúčky zmizla a takto mizne dodnes. Obaja majú cez tridsať, ona je stále slobodná, on rozvedený a za sebou má veľa nevydarených vzťahov, zlomených sŕdc. Keď už si myslí, že môže byť šťastný, odrazu sa objaví Vanda a on k nej pribehne ako poslušný psík. Je to živočíšne, vášnivé, dráždivo príťažlivé. Jednoducho, Michal stále miluje svoju školskú lásku, a to bezhlavo. Akonáhle sa objaví na scéne, dokáže za sebou behom pár dní spáliť všetky mosty a zabudnúť na to, čo dlho a s citom budoval. Chápe, že takto sa žiť nedá, ale nedokáže Vandu vymazať so svojho srdca, z hlavy.
„Ahoj, cez víkend budem v meste,“ napísala mu znova. On si práve užíval celkom pekné rande. Akonáhle si prečítal túto správu, s dotyčnou slečnou sa rozlúčil a zavolal Vande naspäť.
Stretávali sa v byte, ktorý mala prenajatý na okraji mesta. Aj keď v ňom väčšinu roka nebola, platila ho, aby mala pohodlie, keď sa vráti domov. Prečo jej to Michal všetko toleroval? Bol naozaj taký hlúpy, aby dovolil jednej ženskej pokaziť mu život? Dá sa povedať, že celé tie roky dúfal. Veril, že jeho láska sa usadí a pre rodinný život si vyberie jeho. Bolo obdobie, kedy ju nevidel päť rokov, stihol sa oženiť a s manželkou založiť rodinu. Potom sa však znova objavila ona a dožadovala sa jeho pozornosti. Hneď na druhý deň podal žiadosť o rozvod, hoci Vanda to od neho nežiadala. Potrebovala ho iba na víkend, kedy sa zdržiavala v blízkom okolí. Chcela si užiť a určite nie plánovať budúcnosť.
„Zbláznim sa z teba,“ šepkal, keď ju hneď po príchode do jej bytu oprel o stenu. Nadvihol jej krátku sukňu a pohladkal ju na mušličke.
„Ty vieš presne, čo potrebujem a ako to mám rada,“ stonala a horúco ho pobozkala.
„Netreba ti nič hovoriť a nič ťa učiť. Si skvelý,“ dodala a on mal chuť vykričať jej, že keď je taký skvelý, prečo mu ničí život. Nepovedal ale ani pol slova. Vedel, že Vanda sa dlho nezdrží, a preto si ju chcel vychutnať, nie moralizovať.
„Bola si na plastike?“ spýtal sa, lebo sa mu zdalo, že jej prsia nabrali na objeme.
„Páčia sa ti?“ spýtala sa polichotene.
„Sú nádherné. Komu by sa nepáčili takéto dva mäkučké balóny?“
To, aké divoké to medzi nimi bolo, netreba určite zdôrazňovať. Jej štíhle, no vypracované telo ho rajcovalo, privádzalo do šialenstva a navodzovalo zvláštny pocit opojenia. Akoby pri pohľade naň prestal premýšľať. Strácal dych a jediné, čo ho v tej chvíli poslúchalo, bol jeho penis. A v podstate ani nič iné nepotreboval. Vanda bola s jeho mužnosťou vždy spokojná.
„Poviem ti, tvoj kapitán nemá konkurenciu,“ snažila sa byť milá, ale Michal si nebol istý, či chce práve toto počuť.
„Pozerám, že si si dlho nevyprázdnil gule. Sú mega plné,“ komentovala a on ju radšej preniesol do postele, aby mohli ísť rovno na vec a nestrácali čas zbytočnými frázami.
Vanda bola krásna plavovláska. S hustými kučeravými vlasmi, dlhými nohami a mačacími očami. Zbožňoval na nej každý kúsok, pričom ona na ňom očividne len tú jedinú vec. Tak veru, jeho úd bol pre ňu alfou omegou.
„Vandi, ty vôbec nestarneš. Každý raz, čo ťa vidím, si krajšia. Nechceš si to tentokrát rozmyslieť a zostať so mnou? Budem sa o teba starať ako o kráľovnú.“
„Veď to robíš aj teraz, zlatko. Je mi s tebou dobre práve tu a teraz. Načo to kaziť?“ odbila ho.
Viac sa nesnažil zisťovať, či príde ten deň a ona sa rozhodne, že ho viac neopustí. S istou dávkou hnevu a s pocitom vnútornej prehry si ľahol medzi jej stehná a ona ho nimi silno objala.
Nahromadený hnev v ňom burcoval a on nechcel byť nežný. Vzal si Vandu drsne a chladne. Trieskal ňou o posteľ, drel ostošesť a rukami sa pevne zaprel do jej bokov. Nechcel ju maznať, nechcel sa jej dotýkať ako partner či skvelý milenec. Prostredníctvom sexu jej chcel ukázať, ako ho štve, že ho využíva len na sex. Stačilo by povedať ´nie´, neozvať sa, keď je v meste, nechať ho žiť si vlastný život.
„Páni, som ohromená. Takto divoký si ešte nebol. Stalo sa niečo, o čom neviem?“
Presne tak, jej sa to nakoniec ešte aj páčilo. Jeho zámer upútať pozornosť síce vyšiel, nie však v takom zmysle, ako očakával. Čím drsnejší bol, tým nadržanejšia bola ona. Silno ho objala, až bola na ňom tak prilepená, že tvorili jeden celok. Nebola iba vlhká, ale mokrá, a to všade. Medzi nohami jej to cvŕkalo od rozkoše a na ostatných miestach jej nabehol pot vďaka tomu tempu, ktoré nastavil.
„Taká dračica ako ty si zaslúži troška pritvrdiť,“ snažil sa ju presvedčiť o tom, že to vlastne robí kvôli nej. Aby bola spokojná, aby to troška oživili a okorenili.
„Som rada, že do toho dávaš toľko energie. Minule to totiž už bolo dosť fádne,“ vybalila na neho a jeho to ešte viac rozhnevalo. Následne zapojil aj ruky a ústa. Šmýkal nimi po jej tele, hladkal ju, omakával, bozkával, lízal a neštítil sa ani uhryznutia či silnejšieho pľasnutia po zadku. Posteľ s nimi nadskakovala a mohlo by sa zdať, že ten plameň, v ktorom sa zvíjali, hádže po miestnosti iskri.
„Si boží!“ výskala.
„Za posledné mesiace je toto najlepší sex,“ vyriekla, ale on by bol radšej, keby si túto informáciu nechala pre seba.
„Milujem ťa, Vanda!“ zašepkal, keď vyvrcholil.
„To je od teba pekné, ale nie že mi tu teraz zaspíš. Ja ešte nie som hotová,“ pozerala naň rozčarovane. Zhlboka sa nadýchol, ľahol si bližšie k nej a dorobil ju rukou a jazykom.
„Áno, áno, áno, ešte chvíľu udrž tento rytmus,“ zaprosila, pričom nedočkavo vrtela panvou.
„Uf, tak toto bolo svetové,“ zhodnotila a odvalila sa na bok.
Zaspali v jednej posteli a Michal mal aspoň nachvíľu pocit, že je všetko v poriadku. Vrátili sa v čase a ona nikdy neodišla. Ráno ho však znova čakalo sklamanie. Vanda mala zbalené veci a na posteli ležal lístok s vlažnými slovami na rozlúčku. Nevedel, kedy ju znova uvidí a netušil, akým smerom sa má teraz vybrať. Má vôbec zmysel začínať nový vzťah? Vedel, že ak sa mu aj podarí nájsť slnkom zaliatu lúku, skôr či neskôr príde víchrica a po nej zostane znova iba smršť.
