Adela bola zdravotná sestra. Odmalička rada pomáhala. Najskôr iba zvieratám, potom aj kamarátom, starým ľuďom či celkom neznámym okoloidúcim. Táto pekná vlastnosť jej zostala až do dospelosti. Bola tiež členkou rôznych organizácií pre humanitárnu pomoc. Preto bolo celkom prirodzené, že keď bolo potrebné vycestovať, aby ponúkla pomocnú ruku, tak šla. Počas jednej takejto akcie sa to však troška zamotalo.
Daanish bol mladý devätnásťročný dobrovoľník v rizikovej oblasti, kde prišla Adela pomáhať. Ona pred pár mesiacmi oslávila tridsiatku. Vždy si myslela, že ju priťahujú zrelí muži. Aj doma na ňu čakal snúbenec, ktorý bol od nej starší o dvanásť rokov. S Daanishom to bolo ale úplne šialené, strhujúce, živočíšne a neskutočné. Adela nečítala červenú knižnicu, mala skôr radšej reportážnu literatúru, no to, čo sa odohralo medzi ňou a mladým chlapcom v Afrike, tak to by bolo hodné priehradky v červenom oddelení. Už na prvý pohľad to medzi nimi iskrilo. On bol galantný a chlapčensky sladký. Okrem toho zaváňal exotikou, čo Adelu úplne dostalo. Páčil sa jej od hlavy po päty. Dokonca mu to neskôr aj povedala a on sa priznal, že to cítil rovnako, len obrátene. Najskôr si všimol jej nohy a potom pozeral na hlavu.
Adela sa spočiatku tomu bránila. Veď si tam neprišla užívať. Mala veľa práce a doma na ňu čakal muž, o ktorom si myslela, že ho miluje. Denne stretávala mnohých pekných chlapov, no vždy sa iba utvrdila v tom, že ten jej je predsa len naj. Uvažovala triezvo a do milostného vzťahu sa nikdy bezhlavo nepúšťala. Keď sa však ozvú hormóny a zapália lýtka, niet pomoci.
„Ty máš tak krásne oči,“ zahľadel sa raz na ňu Daanish a pochválil ju, keď spolu rozbaľovali zdravotnícky materiál. Tým to vlastne celé začalo.
„Pozeraj si radšej pod ruky,“ upozornila ho, no tiež z neho nedokázala spustiť zrak. Mal veľké okále a kučeravé vlasy. Vyzeral veľmi mužne, mal svalnatú hruď a silné ramená. Čoraz častejšie si začala predstavovať, ako ju k sebe privinie, silno ju objíme a pobozká.
„Máš dobré srdce,“ povedal jej inokedy a s prízvukom, ktorý ju dostával do kolien. Najradšej by sa hneď na neho vrhla. Páčilo sa jej, keď sa mohla porozprávať s mladým chlapcom, ktorý mal ešte dosť naivný pohľad na svet, na ženy nehovoriac. Príjemne ju to bavilo.
„Vieš o tom, že tu neďaleko je jedno veľmi pekné miesto? Vojna akoby ho obchádzala. Nemusíš sa stále dívať iba na túto spustošenú krajinu. Dovolíš mi, aby som ťa tam vzal?“ navrhol jej raz a ona neodmietla.
V tej zabudnutej oáze bolo naozaj prekrásne. Ona to tam celé vnímalo ako kulisu pre niečo ešte krajšie. Vedela, že ju nevytiahol von iba tak. Bola to zrelá žena a z toho, ako sa na ňu muž díval, vedela vydedukovať, čo k nej cíti.
„Daanish, je mi ľúto, že sa stretávame za takýchto okolností. Si milý chlapec a ja som rada, že ťa môžem poznať,“ začala nesmelo, no nebola si celkom istá, akoby mala pokračovať.
Vyriešil to za ňu. Položil jej prst na ústa, aby ju umlčal.
„Slová sú tu zbytočné,“ dodal a pobozkal ju. Takto nejako si to vlastne aj predstavovala. Bozkával ju tak sladko, že sa jej z toho zakrútila hlava.
"Nádherne voniaš a chutíš" ticho zašeptal.
„Kristepane, Daanish, ja som zasnúbená,“ chcela povedať, no nejako sa jej zasekol hlas. To priznanie zostalo uväznené v jej krku a spláchla ho sladká vlna ďalšieho vášnivého bozku. Vedela, že tým priznaním by mohla všetko pokaziť. Daanish bol vychovávaný v úcte k rodine a keby vedel (hoci to možno aj tušil), že je zasľúbená inému mužovi, pravdepodobne by zaradil spiatočku. A tu je snáď vhodné opýtať sa, či je možné zastaviť rozbehnutý vlak. Má to vôbec zmysel? Je dobré sa mu stavať do cesty? A tak si to Adela rozmyslela. On sa jej na to nikdy nepýtal a ona mlčala.
„Je krásne ťa bozkávať,“ zašepkal a svoje ústa presunul na jej šiju. Ona mlčala a naplno sa oddávala jeho dotykom. Nesmelo ju chytil dlaňami za prsia a keď už ich držal, začal ich masírovať. Chytila mu ruky, aby ho ubezpečila, že je to v poriadku a on posmelený jej dovolením pokračoval.
„Chcem sa s tebou milovať,“ zachrapčal a ona sa musela usmiať. Veď to bolo zrejmé, no aj tak cítil potrebu jej to oznámiť.
„Aj ja s tebou,“ odpovedala veselo. Zvalil ju na zem a vyhrnul jej šaty.
„Máš krásne stehná,“ podotkol.
„A ty zase horúce ruky. Poď, vezmi si ma,“ povzbudila ho.
Napasoval do nej svoj veľký úd a keď už sa zdalo, že išiel na doraz, otvorila sa mu ešte viac a on vkĺzol hlbšie. Nemohla si pomôcť, ale v duchu sa vrátila k svojmu snúbencovi a porovnávala. Nakoniec túto myšlienku zahnala, pretože sa nedalo porovnávať neporovnateľné.
Kým do nej dorážal, rukami jej kĺzal po tele, akoby chcel do nich nasať každý centimeter, zachytiť každé jedno znamienko, priehlbinku, kvapku potu. A jeho penis pritom ešte o niečo viac narástol. Tá plnosť v jej lone ju zarážala. Bol to čudný, no zároveň nádherný pocit.
„Ide ti to skvele. Veľmi sa mi to s tebou páči,“ zalichotila mu a on, pomasírovaný jej slovami, pridal na tempe.
„To je ono, takto je to dokonalé,“ kričala.
„Takú krásnu ženu som doteraz nestretol,“ stonal.
„Poď, poď, len pokračuj. Dobre sa to počúva,“ usmievala sa.
Nachvíľu spomalil dorazy, premasíroval jej klitoris a jazykom prešiel po jej bradavkách. Potom zase pokračoval v rýchlejšom nasadení.
„Toto bol najlepší sex v mojom živote,“ zhodnotila krátko po vyvrcholení. On v nej ešte chvíľu zostal a dorobil sa.
„Budem rád, ak si to zopakujeme,“ povedal a podal jej pohár vody.
A veruže si to zopakovali. Lenže potom prišla realita a čas rozlúčiť sa. Boli zaľúbení? Asi boli. No v ich prípade to bolo najmä o sexe. Však to poznáte, občas to môže miasť. Dali si poslednú pusu a on ju bol odprevadiť až na letisko.
„Nikdy nezabudnem na tú tvoju mušličku,“ pošepkal jej na rozlúčku.
„Ani ja na tvojho Gašparka,“ usmiala sa cez slzy.
