Môj príbeh je možno celkom obyčajný, no pre mňa znamená veľa. Ako keď si prezeráte fotky v cudzom albume. Pre vás nič neznamenajú, no niekto v nich nechal svoje srdce. Neviem, ako je to u vás, ale ja som podľahla všeobecnému názoru mojich známych a uverila, že šoféri kamiónov nie sú vhodní chlapi pre rodinný život. Podčiarkli to viaceré nevydarené manželstvá mojich kamošiek, kde chlap jazdil za hranice. A bolo to! Proste šoféra som nechcela.
Paľa poznal u nás na pumpe každý. Áno, bol to kamionista, lenže aj veľmi energický a veselý chlap. Tankoval u nás vždy v pondelok ráno a potom v piatok večer. Keď vstúpil do dverí, vždy bolo veselo. Jeho vtipy neboli trápne, ale vedeli spríjemniť deň. Bol zdvorilý, vždy pekne oholený, upravený a voňavý. Proste muž, do ktorého ste sa ľahko zamilovali. Och, koľkokrát som sa ho len tak medzi rečou opýtala, či náhodou nechce zmeniť zamestnanie. On sa na mňa vždy usmial a povedal, že nevie robiť nič iné.
Bolo to v januári, krátko po Novom roku. V ten deň som sa cítila naozaj mizerne. Všetko mi padalo z rúk a nič sa mi nedarilo. Dokonca sa mi nechcelo zhovárať ani s Paľom. Keď sa zastavil na pumpe, aby natankoval, šla som radšej dozadu postaviť na kávu.
„Dobré ránko, Vierka dnes nepracuje?“ počula som, ako sa na mňa pýtal. Uvítala by som, keby mu kolegyňa zaklamala a viac by sa o mne nebavili, lenže nestalo sa tak.
„Je vzadu, išla nám uvariť kávu,“ prezradila mu.
Nakoniec som musela s tou kávou prísť k pultu, pretože sa mi zdalo, že Paľovi sa nejako nechce a čaká tam na mňa.
„Ahoj, nechceš si urobiť výlet do Prahy?“ povedal, keď ma uvidel.
„Čože?" Zostala som na neho prekvapene civieť.
„Idem na krátku jazdu, iba do Prahy. V stredu sme späť.“
„Počkaj, to akože by som mala ísť s tebou v kamióne?“
„Áno, presne tak.“
„Po prvé, vôbec ťa nepoznám, a po druhé, ja pracujem,“ pripomenula som mu.
„A nedalo by sa to nejako dohodnúť?“ zaprosil a smutnými očami pozrel na moju kolegyňu. Milka bola perfektná ženská a veľká milovníčka telenoviel. Až príliš si to brala k srdcu.
„Vierka, neváhaj a choď! My to tu bez teba zvládneme. Zavolám šéfovi,“ prehlásila, ale mne to nejako nechcela hlava pobrať.
„Počkaj! To sa mám iba tak nakopnúť a vliezť s cudzím chlapom do kamióna? Blázniš?“
„Veď to je náš Paľko. Čo už by sa ti s ním mohlo stať?“ poznamenala, akoby sa denne nepísalo na internete o podvodníkoch a premyslených plánoch.
Isteže, Paľo sa mi veľmi páčil a to už dlhú dobu, ale toto bolo príliš narýchlo a veľmi bláznivé. Ja som pokojný typ, ktorý má rád vo všetkom poriadok, ba dokonca si dovolím tvrdiť, že milujem stereotyp. Akékoľvek vytrhnutie z neho je pre mňa stresujúce.
„Dobre, prepáč, asi som to prehnal,“ povedal, keď uvidel v mojich očiach zdesenie. Zaplatil za raňajky a tankovanie. Chystal sa odísť. Nachvíľku sa ešte zastavil vo dverách, akoby čakal, či si to nerozmyslím, ale potom si to už svižným krokom namieril ku kamiónu.
„Bež, panebože, som si istá, že s týmto chlapom sa ti nič zlé nestane,“ postrčila ma Milka a kolega Igor na mňa tiež povzbudivo žmurkol.
Išlo to mimo mňa, odrazu ma priškrtil adrenalín, schytila som tašku, bundu a vybehla von. Bez slova mi pomohol nastúpiť do kamióna, pustil tichú hudbu a vyšli sme z pumpy na diaľnicu. O chvíľku pustil rádio a začal si popiskovať. Otvoril si vrecko s bonbónmi a ponúkol aj mňa.
„Teším sa, že ideš so mnou. Aspoň mi nebude tak smutno,“ prerušil mlčanie.
„Neviem, či som urobila dobre. Kde sa umyjem a čo toalety?“ zaujímala som sa.
„Neboj sa, niečo pre teba nájdem,“ usmieval sa.
Počas jazdy sme sa veľa rozprávali a lepšie sa spoznali. Keď sme dorazili ku Prahe, zaparkoval auto tak, aby sme sa mohli večer pokochať pekne osvetleným mestom. Priznávam, bolo to úžasné. Paľo odniekadiaľ vytiahol víno a pripili sme si. Komunikácia sa rozbehla a s ňou sa to, samozrejme, posunulo aj ďalej.
„Ja na tú vašu pumpu chodím vlastne najmä kvôli tebe. Vedela si to?“ opýtal sa.
„To neverím!“ zapýrila som sa.
„Celkom pokojne by som mohol tankovať aj inde. Lenže u vás to mám rád. A vždy sa poteším, keď ťa tam vidím. Páčiš sa mi,“ pokračoval a mne to prišlo veľmi milé. Pobozkala som ho. On mi bozk opätoval a ako dvaja dospelí ľudia, ktorí boli dlhšie obdobie „nasucho“, sme nezostali iba pri tom. Ten jediný bozk nás tak rozvášnil, že to nabralo veľmi rýchle obrátky. Paľo mi vyzliekol sveter a uvoľnil podprsenku.
„Počkaj!“ zastavila som ho a on nedočkavo fuňal.
„Nechcem byť iba naivka, ktorá naletela nejakému pohľadnému vodičovi kamiónu. Zbieraš ženy často týmto štýlom? Pozývaš ich na výlety, opiješ vínom a potom...“
„Psst,“ priložil mi prst na ústa.
„Nič z toho nie je pravda. Poslednú partnerku som mal pred tromi rokmi. Odvtedy som nemal nikoho. Rozišli sme sa práve kvôli tomu, že som kamionista. Teba som chcel zavolať už veľmi dlho, no bál som sa odmietnutia.“
Vedela som, že sa môže vyhovárať len kvôli tomu, aby som mu podržala, ale hovoril so mnou tak presvedčivo, že som mu to celé zožrala aj s navijakom.
Presunuli sme sa na zadné sedadlo, ktoré je v kamióne, mimochodom, pohodlné ako posteľ. Ležali sme tam vedľa seba nahí a hoci sme sa mohli (a asi aj chceli) na seba vrhnúť ako zvieratá, milovali sme sa pomaly, ticho a veľmi nežne. Keď si teraz na to spomínam, udivujeme ma, kde sme v sebe brali ten pokoj.
„Chcem ťa hladkať a bozkávať celú noc,“ šepkal.
„Nikam ti neutečiem, pokojne ma hladkaj a bozkávaj,“ usmievala som sa do tmy.
Páčilo sa mi, ako naťahoval bradavky na mojich prsiach. Vzal si ich medzi dva prsty a hral sa s nimi ako malý chlapec. Nakoniec vzal ale do dlaní celé moje citróniky, olízal ich jazykom a hladkal perami. To však bolo nič oproti tomu, ako ma nakoplo, keď sa presunul dlaňou medzi moje nohy. Hoci sa dlho nedotýkal ženy (ako mi tvrdil), presne vedel, kde treba pritlačiť a akú intenzitu vynaložiť, aby mi to bolo príjemné. Po tom, ako ma priviedol k vrcholu rukou, ponúkla som mu fajku, ale on to odmietol.
„Nehnevaj sa. Možno to bude znieť divne, ale takto to nemám rád. Ak dovolíš, zasuniem ho do teba,“ priznal sa mi a ja som mohla len spokojne súhlasiť.
Spoločné milovanie sme si maximálne vychutnali a cez ležérne dorazy sme sa prepracovali k vzájomnému vyvrcholeniu.
„Úžasné!“ zastonal, keď sa urobil.
„Tiež sa mi to páčilo,“ povedala som a nebola to len fráza.
Ešte dlho po milovaní som bola mokrá a vagína sa mi chvela spokojnosťou.
Na druhý deň sa nám podarilo nachvíľku zdržať v Prahe, takže sme si urobili peknú prechádzku. Keď sme sa vrátili domov, Paľa som niekoľko týždňov nevidela. Uvedomila som si, že sme si nevymenili čísla. Pokladala som to celé za podraz a myslela som si, že ma len sprosto využil. No večer, akonáhle som si ľahla do postele, musela som na neho myslieť. Lýtka sa mi zapaľovali a zrýchlil sa mi dych. Nedokázala som ten neplánovaný výlet dostať z hlavy.
Nakoniec sa Paľo ukázal a prezradil nám, že bol chorý. Začala som s ním jazdiť po Európe častejšie a nakoniec ma požiadal o ruku. Áno, budem mať za manžela kamionistu, ale verím, že to prežijeme.
