Erotické poviedky, Strana 2

Kristína bola pekná baba s prirodzene ohnivými vlasmi, ktorá v sebe mala schopnosť viesť dav. Dobre sa na ňu pozeralo, mala skvelé nápady, a tak sa niet čo čudovať, že na sociálnych sieťach jej to žilo. Ľudia, ktorí sa radi ukazujú, určite vedia, že fanúšikovia sú rôzni a občas si preto nájdu v správach celkom podivné priania. Najmä ženy a dievčatá by o tom vedeli rozprávať. Kristína nebola výnimkou, denne jej chodilo veľa správ od rôznych pánov, no vždy ich iba chladne odignorovala. Raz sa ale, skôr zo zvedavosti než z nutnosti, dala nahovoriť na jeden experiment.      Maroš P., takto si hovoril pán z internetu, ktorý Kristínu oslovil s celkom tuctovou prosbou. Takých už dostala mnoho, tentokrát sa však rozhodla ísť do toho. „Dobrý deň, rád by som od vás kupoval použité pančušky,“ stálo v správe ako reakcia na to, že Kristína nosila silonky rada a často sa v nich fotila. Spočiatku sa jej nepáčila ...

Keď sa mi po desiatich rokoch skončil perspektívny vzťah, povedala som si, že radšej si kúpim koňa a budem sa starať o neho, než by som znova mala investovať do chlapa, ktorý ma nakoniec aj tak odkopne s primitívnou výhovorkou typu „zaslúžiš si lepšieho“. Po rozchode som naozaj veľmi dlho nemala chuť pozrieť na žiadneho chlapa, pričom obnažené mužské telá ma nielenže nevzrušovali, ale doslova rozčuľovali. Zdalo sa mi, že jeden je väčší mačo ako druhý. Potom sa však objavil on, Juan, samec ako vystrihnutý z telenovely. Pritom som tie usmrkané a nekonečne sa vlečúce príbehy nikdy veľmi nemusela. Zoberme to ale skraja.        Môj Juan sa, samozrejme, v skutočnosti nevolal takto, ale mne sa to pomenovanie páči, tak zostanem pri ňom. Pochádzala som z dobre situovanej rodiny, takže som nikdy nepoznala pocit nedostatku. To prišlo až v tej chvíli, keď sa so mnou rozišiel dlhoročný partner a snúbenec. No materiálna a d...

Odkedy si pamätám, moja matka ma často a rada upozorňovala na to, že spoločnosť sa delí na jednotlivé vrstvy, pričom jednoduché dievča ako ja nesmie rúbať príliš vysoko. A možno práve zo vzdoru, z akejsi recesie, ma to vždy ťahalo vyššie než by som si podľa matky mohla dovoliť. Pracovala som ako upratovačka v nemocnici. Rasťo bol lekár, európska špička vo svojej oblasti, pán primár. Možno si poviete, že prečo nie. Veď mama by na mňa mohla byť hrdá. Opak však bol pravdou. Moja rodina by takýto vzťah nikdy nepochopila, no čo bolo horšie, nechápali by to ani Rasťovi známi a priatelia. Povedal mi to celkom jasne a priamo. „Gitka, prečo si nedorobíš maturitu?“ „Gituška, ty si príliš pekná na to, aby si sa takto drela,“ prihováral sa mi neraz pán primár. Od začiatku som mu nejako ležala v žalúdku. Prečo by napríklad aj taká upratovačka nemohla byť pekná? Je hriech tešiť sa z povolania, ktoré vykonávam? Je hanba nemať vyššie ambície v kariére? ...

Pred pol rokom sa mi stala jedna veselá príhoda, ktorá stojí za zmienku. V ten deň som spoznal Helu. Naše zoznámenie bolo trochu netradičné, ale pobavil som sa. V každom prípade, na tejto ženskej sa mi páčilo, že bola nielen skvelá v sexe, ale nebála sa napríklad počas aktu zložiť originálny kompliment môjmu penisu. Nepoužívala tie smiešne lichôtky a zdrobneninky, ona to vedela okoreniť tak, že to naozaj chutilo. A aby som nezabudol, milovala kostýmy. To je pre mňa dosť dôležité. Nepotrebujem žiadnu výstrednú výbavu, celkom pokojne mi stačia aj vysoké podpätky a podprsenka. Poďme si ale k Hele napísať viac.       V obchode s oblečením som si vyberal nejaké pohodlné nohavice, keď tu niekto na mňa zavolal zo skúšobnej kabínky. „Prosím vás, prinesiete mi väčšiu?“ chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že to patrí mne. Celkom pekná ženská mi podávala podprsenku. Nemal som tušenia, kde a čo presne by som mal hľada...

Ľudia zvyknú mať rôzne záľuby. Medzi moje patrilo napríklad aj pozorovanie lietadiel pri ich vzlietaní a pristávaní. Iba tak som autom zašla na letisko v neďalekom meste a sledovala tie hladké a profesionálne manévre. Len málokedy sa stalo, že pilot zaváhal. Túto moju úchylku spomínam preto, lebo sa mi v istej miere spája s Michalom. Vďaka nemu som ľahučko vzlietla do výšin, krátko sa prehnala turbulenciou a zažila nádherný pocit z lietania, no pilot tohto lietadla pristátie neustál. Bolo skutočne tvrdé a bolestivé. Našťastie, neboli tu žiadne straty na životoch.       Miša som poznala už ako malého rozmaznaného chlapca. Keď som odchádzala od našich do zahraničia za prácou, mal desať rokov. Počas krátkych príležitostných návštev domova som ho vôbec nestretla. Až po pätnástich rokoch, keď som sa vrátila nastálo do vlasti, mi ten drzí chlapčisko od vedľa vyrazil dych.  „Dobrý deň, tak ste späť?“ spýtal sa ma, keď sme...

Sedel som v novootvorenej zmrzlinárni na terase. Bolo tam príjemne, no mňa sužoval pocit trpkosti. Mal som dohodnuté rande cez internet. Čo myslíte? Áno, dotyčná sa neukázala. Potom ale prišla Dadka. Vystriedala kolegyňu za pultom a zdalo sa mi, že odrazu stojí v rade na zmrzlinu nejako viac záujemcov. S obdivom som pozoroval to mladé dievča pri práci a zamyslel sa, či môže byť niečo sladšie ako táto predavačka zmrzliny. Keby som ju mal pomenovať podľa zmrzlinového menu, ktoré ponúkal tento podnik, určite by to bola Jahodová mega bomba.       Hoci vo mne Dadka okamžite nakopla predátora, v ten hlúpy deň som nemal náladu niečo si začínať. Sedel som pri stole celkom sám, dohodnuté rande mi nevyšlo. Do toho stretnutia som vložil veľa úsilia a o dotyčnú sa snažil niekoľko mesiacov. „Ahoj, prinesiem ešte niečo?“ spýtala sa, keď prišla vziať šálku od kávy. „Nie, ďakujem, to je všetko,“ odvrkol som stroho a uvedomil si, že ...

Lydka pracovala vo veľkej realitnej kancelárii už skoro desať rokov. Svoju šéfku si vážila, pretože vedela vždy s chladnou hlavou vyriešiť problém. Bola prísna, no zato spravodlivá. Od zamestnancov si však držala odstup a udržiavala s nimi čisto profesionálny vzťah. Raz však poprosila Lydku, či by jej neprišla pomôcť s prípravou svadby pre dcéru. A práve touto cestou sa Lýdia spoznala s Matúšom, manželom svojej šéfky.      Občas sa stane, že si zaľúbite svoj čierno-biely svet a z pastelových farieb vás rozbolia oči. A Matúš hneď v prvom momente rozsvietil, ba rozblikal, Lydkin svet načerveno. Ťažko povedať, či to bol odtieň vášne, alebo varovný signál, no ju nielenže rozboleli oči, roztočila sa jej z toho hlava. Na Matúšovi sa jej páčilo všetko. Bol to zrelý chlap s perfektným vzhľadom a vedomosťami na vysokej úrovni. Napriek tomu, že pôsobil na ľudí veľmi inteligentne, jeho vzdelanie bolo nízke. Ukon...

Nestávalo sa mi často, aby som niečo ľutoval. A ani som sa hlbšie nezamýšľal nad svojimi príležitostnými známosťami. Načo mútiť vodu? Užili sme si a obaja chápali, ako to medzi nami je. Hovorí sa ale, že na každého raz dôjde. A tak sa stalo, že aj na mňa, starého a ostrieľaného psa, prišiel rad.      Nikdy som sa nechcel viazať a už vôbec som sa nepovažoval za rodinný typ. Svoje partnerky som nemiloval, skôr som si ich vyberal podľa toho, ako ma budú v spoločnosti reprezentovať. V posteli som bol vždy opatrný, no aj napriek tomu som otcom malej Laury. To však ešte nie je ten moment, z ktorého by mi prebehol mráz po chrbte. Áno, narodila sa mi dcéra a ja sa o ňu, myslím si, celkom slušne starám. S jej matkou sme skúsili spolu chvíľu bývať, ale bolo to fiasko. Nakoniec sme sa dohodli, že nám bude lepšie bez seba. Občas som si brával malú k sebe, išli sme na výlet, alebo som ju vyzdvihol zo škôlky. A prá...

Môj príbeh je možno celkom obyčajný, no pre mňa znamená veľa. Ako keď si prezeráte fotky v cudzom albume. Pre vás nič neznamenajú, no niekto v nich nechal svoje srdce. Neviem, ako je to u vás, ale ja som podľahla všeobecnému názoru mojich známych a uverila, že šoféri kamiónov nie sú vhodní chlapi pre rodinný život. Podčiarkli to viaceré nevydarené manželstvá mojich kamošiek, kde chlap jazdil za hranice. A bolo to! Proste šoféra som nechcela. Paľa poznal u nás na pumpe každý. Áno, bol to kamionista, lenže aj veľmi energický a veselý chlap. Tankoval u nás vždy v pondelok ráno a potom v piatok večer. Keď vstúpil do dverí, vždy bolo veselo. Jeho vtipy neboli trápne, ale vedeli spríjemniť deň. Bol zdvorilý, vždy pekne oholený, upravený a voňavý. Proste muž, do ktorého ste sa ľahko zamilovali. Och, koľkokrát som sa ho len tak medzi rečou opýtala, či náhodou nechce zmeniť zamestnanie. On sa na mňa vždy usmial a povedal, že nevie rob...

Adela bola zdravotná sestra. Odmalička rada pomáhala. Najskôr iba zvieratám, potom aj kamarátom, starým ľuďom či celkom neznámym okoloidúcim. Táto pekná vlastnosť jej zostala až do dospelosti. Bola tiež členkou rôznych organizácií pre humanitárnu pomoc. Preto bolo celkom prirodzené, že keď bolo potrebné vycestovať, aby ponúkla pomocnú ruku, tak šla. Počas jednej takejto akcie sa to však troška zamotalo. Daanish bol mladý devätnásťročný dobrovoľník v rizikovej oblasti, kde prišla Adela pomáhať. Ona pred pár mesiacmi oslávila tridsiatku. Vždy si myslela, že ju priťahujú zrelí muži. Aj doma na ňu čakal snúbenec, ktorý bol od nej starší o dvanásť rokov. S Daanishom to bolo ale úplne šialené, strhujúce, živočíšne a neskutočné. Adela nečítala červenú knižnicu, mala skôr radšej reportážnu literatúru, no to, čo sa odohralo medzi ňou a mladým chlapcom v Afrike, tak to by bolo hodné priehradky v červenom oddelení. Už na prvý pohľad to medzi nimi iskrilo. ...