Erotické poviedky, Strana 4

Neviem, či ste niekedy zažili ten pocit, keď stretnete niekoho úžasného, s kým si okamžite viete predstaviť milión vecí, ba možno aj spoločný život, ale zabudnete (resp. nenaberiete odvahu) si vypýtať kontakt. Ak sa vám to už stalo, tak iste chápete, v akej zúfalej situácii som bol. Dokonca som nezachytil ani jej meno. Stretli sme sa jediný kráť v kaviarni, ktorú navštevujem denne. Ona tam bola s kamarátkou, ja sám. Na krátky okamih sa pri príchode pomaznali vôňou naše kabáty a v tom intímnom okamihu sa mi to stalo. Ten dotyk ma nabil chorobnou posadnutosťou, či možno šialenou zamilovanosťou. Ako som tam vtedy pil presso, nespúšťal som z nej oči. Párkrát sa nám stretli pohľady, ale to bolo všetko. Odišla a ja som na ňu neprestával myslieť. Dokonca ani o týždeň, mesiac. Dovolil som si ju odfotiť bez jej súhlasu do mobilu, a to bolo šťastie. Pátračka po červenovláske v zelenom kabáte mohla začať.   „Sorry, tak tú som nikdy nev...

Odjakživa, čo si pamätám, som sympatizovala s rebelantmi, no sama som sa na žiadnu rebéliu neodvážila. Až raz, keď rodičia znova rozhodli za mňa, a vybrali mi ženícha (deje sa to aj v 21. storočí), som skúsila šliapnuť za čiaru. V podstate je pravda, že keby nám práve v tom čase nevymenili tímového vedúceho, asi by som sa poslušne vydala a naučila sa milovať pána doktora, ktorý bol do môjho života pretlačený nasilu. Možno aj pod vplyvom prísnej výchovy som si nikdy nedovolila skutočne sa zaľúbiť, a už vôbec nie zahorieť vášňou. S Matejom, mojím novým šéfom, sa však obrátil môj život a vnímanie vlastnej ženskosti úplne naruby.      Pracovala som v reklamnej agentúre desať rokov, pričom na čele nášho tímu stala vždy žena. Mala som síce okolo seba veľa atraktívnych kolegov, no nikdy som si na nich hriešne nepomyslela. S Matejom to bolo úplne iné. Pripisujem to jeho svojskému rebelantskému štýlu, charizme, ale aj vnútor...

Pred rokom by mi ani vo sne nenapadlo, že budem písať podobný príbeh. Začínal som sa totiž pripravovať na cestu, počas ktorej bolo neprípustné si na niečo podobné čo i len pomyslieť, nieto o tom písať a reálne to prežiť. Čakala ma vysviacka za katolíckeho kňaza. Majka mala zase vstúpiť do rádu rehoľných sestier. Často sme sa stretávali na cirkevných akciách a cestovali spolu vo vlaku krížom-krážom po Európe. Posledných pár mesiacov nám ale bolo jasné, že k sebe prechovávanie city, aké by sme nemali. Priznám sa rovno a bez mučenia, nebolo to len o čistej láske, ktorej nás učí katechizmus. Fungovala tam silná chémia - feromóny.      Majka bola až príliš krásna na to, aby sa vzdala svojich predností. Tvár mala ako bábika, prirodzenú a úprimnú. Nádherné kučeravé vlasy síce skrývala pod šatkou, ale občas sa jej neposlušná kučera spod nej vymotala a šteklila ju na tvári. Neskôr, keď som bol už do nej zbláznený až po uši...

Nepovažujem sa za náročnú ženskú, uspokojím sa aj s priemerom, no keď sa ponúka zlato na striebornom podnose, akékoľvek triezve úvahy idú bokom. V podstate na premýšľanie vtedy ani nemáte čas. Takto indisponovaná (a doslova s rozumom v nohavičkách) som bola minulú sobotu. Otec už dlhšie plánoval zrezať obrovskú brezu v našej záhrade a konečne prišiel ten deň „D“. Prizval si k tomu profesionálneho pomocníka a práve on bol tým mojím kameňom úrazu, respektíve tým zlatom, ktoré mi bolo tak nečakane  naservírované.      Snáď žiadna žena by neodolala pohľadu na statného drevorubača. Ivan bol fakt ako vystrihnutý z katalógu, svalnatý, urastený, jednoducho sexy. „Ahoj,“ povedal, keď som vyšla von, aby som jemu aj otcovi podala pivko. Išla som z neho do kolien. Chvíľu som na neho len tak civela a nezmohla sa na slovo. Otec musel do mňa štuchnúť, aby som sa totálne neznemožnila. „Čau,“ odpovedala som ...

Obaja pracovali v drahej reštaurácii vo Frankfurte. ON bol šéfkuchár, ONA pomáhala s riadom. Snívala o tom, že si ju všimne niektorý bohatý zákazník, preto sa často ukazovala v jedálenskej časti. Naivne si myslela, že by mohla prežiť príbeh veľmi podobný tomu, ktorý sa podarilo rozmotať Pretty Woman. ON ju skromne pozoroval, túžil po nej a nad jej naivitou krútil hlavou. Veľakrát ju volal na rande, no pre ňu to bol iba sladký žart, ktorý veľmi povrchne odignorovala. ON ale vedel, že raz príde jeho deň. V momente, keď bude zronenej naivke treba lízať rany, bude tam, aby tak urobil.      Oľa bola sympatická dvadsaťdvaročná baba s príliš skresleným pohľadom na život. Akosi sa jej nechcelo dospieť, zložiť ružové okuliare a pozrieť sa na svet v reálnom svetle. „Už zase čakáš na svojho princa?“ opýtal sa jej Marko, keď si po šichte sadla k luxusnému stolu a objednala si minerálku. „Čakám, či ma niekto nepozve na makový...

Viny sedela v tangách na stole a olizovala môj penis a strkala si ho hlboko do krku. Fajčila ho tak, že som chvíľami strácal silu stáť. Krásne prsia sa vypínali a opäť sťahovali smerom dopredu a dozadu. Jej krásne nechty sa zabárali do mojej kože a ona hriala a postupne hlbšie a hlbšie pojímala môj penis. Nakoniec už došla až do samého konca a prirazila ústa až k mojim vajciam. Zostala takto krátku chvíľu a pritom som cítil, ako zadržuje dych. Bol som v zovretí samotného raja. Bol som nie v siedmom, ale v sedemdesiatom nebi. Pomaly sa začala odťahovať a vyťahovať si môj penis z hrdla. Strácal som zem pod nohami. Ale snažil som sa držať. Hlboko sa nadýchla a olizovala ma ďalej. Pozrela sa na mňa a položila mi tú očakávanú otázku: „Kam sa chceš vystriekať? Do mojej pusy alebo na prsia? Povedz, lebo už budeš striekať! Rýchlo! Kam chceš?!“ Už som sa nezmohol na slovo a začal som jej burácať v tej krásnej ruke, pričom všetko smerovalo na jej ústa. Pochopila, čo je vo veci a nevzpie...

Nikto nezareagoval na jej požiadavku. Ja som sedel hneď v krajnej lavici na ľavej strane triedy. Pozrela sa na mňa a rukou naznačila, aby som vstal a jej požiadavku akceptoval. Postavil som sa a spolu sme vyšli z triedy. Na chodbe mi vysvetlila, že mám ísť na druhé poschodie do kabinetu matematiky. Tak som sa pomalým krokom vybral na druhé poschodie. Z tried sa ozývali hlasy profesorov a profesoriek. Chodby boli úplne prázdne. Blížil som sa ku kabinetu, ale vôbec som nemal náladu na triedenie kníh a podobne. Avšak nemohol som už cúvnuť. A tak som zaklopal na dvere. Žiadny ohlas. Chvíľu som počkal a znova zaklopal. Nikto sa neozval. Nebavilo ma postávať pri dverách, tak som ich pomaly otvoril a vošiel dnu do kabinetu. Viny čosi potichu hovorila do mobilu, ale keď ma uvidela, tak zakončila rozhovor poslednou vetou. „Musím už končiť, pani doktorka, mám teraz nejakú súrnu prácu v kabinete, v utorok prídem tak, ako ste ma objednali.“ Pozrela sa na mňa a položila mobil na stôl. Chvíľu s...

Na každej hodine literatúry som pozorne sledoval pomalé a premyslené pohyby našej profesorky Viny. Očividne to bola žena, ktorá si vždy vopred premyslela každý svoj krok a každú vetu. Určite to nebola žena, ktorá by vkročila niekam do neznáma a stratila sa vo víre udalostí. Vysoká kráska plnoštíhlych tvarov a s hnedými dlhými vlasmi po pás sa pomalým krokom prechádzala po triede medzi lavicami a vysvetľovala tajomstvá literárneho sveta. Občas mi položila ľavú ruku na plece a zdôraznila to, čo práve hovorila, aby mi tým dala najavo, kam sa majú uberať moje myšlienky. Intuitívne vedela odhadnúť, kam sa asi v myšlienkach dostávam. A tak navonok pôsobiaca chladným dojmom celý čas vysvetľovala a vysvetľovala. Vlastne nikdy sa nás na nič nepýtala, zrejme jej bolo jasné, že žiadnu logickú odpoveď by nedostala. A preto hodiny s našou profesorkou literatúry boli najlepšie zo všetkých. Nič od nás nežiadala. Celú hodinu sme len počúvali a občas sme na ňu hodili pohľad, aby vnímala, že...

Veronika zbožňovala slnečnice, ale aj napriek tomu, že to mala uvedené v profile na zoznamke, muži jej vždy nosili na rande červené ruže. Smola! Myslela si, že to bude jednoduché, no dotyční sa týmto prehreškom hneď totálne odpísali. Neprešli ani úvodným kolom.      Ale áno, iste, nakoniec to vždy býva tak, že sa nájde nejaké to svetielko v tme.      Keď sa Veronika znova vracala z rande sklamaná, lebo dostala červené ruže namiesto slnečníc, chcelo sa jej plakať. Chápe, čo jej chcú všetci tí muži naznačiť a verí im aj to, že vedia byť vášniví, no ona túžila dostať prostý „kvet slnka“. S trpkosťou v srdci si večer naliala pohár vína, a potom ďalší, až sa nakoniec pozerala na dno fľaše. Takto dobre sa dávno nezrušila, ale najhoršie bolo, že ráno bolo treba ísť do práce. Určite nemusím zdôrazňovať, že to bol ťažký pracovný deň. Našlo sa na ňom však aj niečo pozitívne. Po návrate z obeda našla na svojom praco...

Pijem kávu zo šálky s nápisom „triedny šašo“, ktorú som dostal minulý rok na stretnutí zo strednej školy, a premýšľam, že nebyť COVID-19, bol by som dnes čerstvo rozvedený. Nech už sa o tom nešťastnom víruse popísalo čokoľvek, mňa vrátil späť do hry.      S Jankou sme svoji iba štyri a pol roka, no už takmer rok to bolo medzi nami kritické. A to som si vždy myslel, že niečo také sa nám stať nemôže. Bola to veľká školská láska, pričom sme akékoľvek dusno medzi nami vedeli vždy vyventilovať v posteli. Ona bola otvorená čomukoľvek a mne sa páčilo, s akým pôžitkom si to vie vychutnať. Potom som ale dostal novú prácu a vídali sme sa čoraz menej. Nikdy mi nič nevyčítala, naučila sa fungovať sólo. Bez akéhokoľvek varovania nakoniec podala žiadosť o rozvod. Našťastie, v tom čase už visela vo vzduchu panika z „korony“. Nevedel som si celkom dobre predstaviť, ako budeme s Jankou fungovať v domácej karantén...