Erotické poviedky, Strana 5

V mojej pamäti mi utkvel životný zážitok, na ktorý keď si spomeniem, hneď ma ovalí teplo. Nikto by to na mňa nepovedal. Mala som 38 rozvedená, štíhla, oblé boky, prsia mäkké trojky, zadok húževnatý, guľatučký napasovateľný do každých obtiahnutých nohavíc. Proste rečou komplimentov mojich kolegov "jak by som sa do neho zahryzol“. Ale dosť bolo chválenia, akokoľvek som bola spokojná so svojím výzorom a telom, proste cítila som sa. Navzdory tomu všetkému som bola skôr utiahnutá, introvertná, ale v kolektíve som sa cítila fajn. Vtedy som pracovala ako učiteľka. Učila som na jednej strednej škole a s ostatnými učiteľmi sme mali výborné kolegiálne s niektorými dokonca priateľské vzťahy. Rozpínavosť rozmeru našich vzťahov do akej formy sa môžu pretaviť sa ukázalo v priebehu jedného víkendu, keď sme si usporiadali, také, neviazané vonkajšie posedenie, aby sme si dobre zajedli, pokecali a zapili koniec školského roku. Zišli sme sa na chate jedného nášho kolegu – kde ...

Ešte pred pár dňami by som sa len bezbranne topila medzi myšlienkami, ktoré potrebujem vypustiť von. Ako som však začala písať svoj príbeh, uvedomila som si, že ma v podstate vzrušuje prežiť to znova. Áno, je divné, ak nevesta s toľkým nadšením rozpráva o tom, ako z vedľajšej miestnosti sledovala svojho ženícha, ktorý si to rozdával tajne počas svadobnej hostiny so starejšou. Mne sa ale naozaj páčilo dívať sa na to, ako niekto vzdáva poklonu môjmu manželovi, ako chváli jeho prednosti, či túži, aby si to spolu rozdali. ***      Do Patrika som sa zamilovala na prvý pohľad. Bol to chlap ako hora, zdatný, silný a neuveriteľne šarmantný. Presne ten typ, do ktorého sa nedá nezamilovať. Lichotilo mi, keď ma oslovil, keď verejne vyhlasoval, že tvoríme pár, no a nakoniec som sa cítila ako kráľovná, keď ma požiadal o ruku. Dnes už viem, že mal sklon byť mi neverný a ten úlet na našej svadbe určite nebol jediný. Starejšia Zuz...

Dospel som do veku, kedy som sa mohol pokladať za zodpovedného chlapa. Po rokoch sa nám s manželkou podarilo založiť rodinu a ja som chodil so synom na detského ihrisko. Tak trocha s pohŕdaním som sledoval mladé mamičky, ktoré svoje deti obliekali neprimerane počasiu a stravovali sa v rýchlom občerstvení. U nás to fungovalo ako z učebnice. Synovi sme ponúkali iba zdravé veci, vzali mu teplý sveter, ak náhodou začalo viac fúkať, a nikdy sme pred ním nenadávali. Potom som ale stretol na ihrisku Katku a celá tá moja úhľadnosťou prešpikovaná zodpovednosť stratila na váhe. Priznám to na rovinu, Katka by mohla byť pokojne moja dcéra. Nikdy som nedokázal celkom dobre pochopiť, ako môže fungovať matka, ktorá je ešte sama dieťaťom. V každom prípade, Katka patrila medzi matky, ktoré si z ničoho nerobili ťažkú hlavu. To je možno tá výhoda mladej duše, aspoň nie je príliš premotivovaná. Ja som ale pri nej pochopil nielen to, že svojho syna ...

Možno poznáte ten pocit, keď sa tak voľajako smiešne platonicky zamilujete do literárnej postavy či legendami opradenej osoby. Tento príbeh však nebude tak úplne z tohto súdka. Moja biela pani je originál, nepoškvrnená akousi starou povesťou a neošúchaná tisíckrát opakovanými frázami. Zuzka, aj tak jej zvykli hovoriť. ***      Vyrastal som na dedine a vidiek milujem. Práca ma však vohnala do drsnej náruče rušného veľkomesta. Keď som si hľadal byt, trval som na tom, že musí byť v pokojnej lokalite, najlepšie na okraji mesta, prípadne pri parku. Nakoniec sa mi podarilo nájsť niečo presne podľa mojich predstáv a po nasťahovaní som si vychutnával pokoj, ktorý okolie mojej novej adresy ponúkalo. Z veľkej časti som mohol pracovať z domu, a tak som si musel nejako zorganizovať čas. Najlepšie sa mi moje povinnosti plnili v noci, keď panelák spal a ja som sa mohol sústrediť na prácu. Cez deň, keď som sa potreboval vyspať, m...

Linda bola novopečená letuška a po podpísaní pracovnej zmluvy s leteckou spoločnosťou ju čakala prvá oficiálna jazda. Steward Peter sa ponúkol, že jej vysvetlí pravidlá a ukáže lietadlo. Stal sa teda akýmsi jej mentorom. Lenže pracovné záležitosti nemali byť jedinou témou, ktorú sa chystal s Lindou prebrať. Tak trochu sa hodlal predviesť ako kolega s veľkým sexuálnym apetítom. ***      Snáď na každom pracovisku sa objaví nejaký ten „Krasoň“, ktorý je síce zamilovaný najviac sám do seba, no potrebuje nejakú tú princeznú, aby uspokojil svoje „veľké ego“. A tak ani letecká spoločnosť nie je výnimkou. Peter si rezervoval dostatok času, aby zostali v lietadle sami a mohol poštekliť jej ženskú ješitnosť. Linda bola veľmi atraktívna žena, koniec-koncov ako väčšina letušiek. Tmavovláska s veľkými očami a ukážkovými proporciami. Presne ten typ, ktorý ma na svedomí mokré sny mladíkov. Zaškolenie, ktorého sa Peter tak ochotne...

Samozrejme, tento príbeh bude najmä o mne, no vo veľkej miere tiež o Soni. Práve ona ma totiž vyviedla z jedného veľkého omylu a presvedčila o opaku toho, o čom som bola celý život presvedčená. Možno už dokážete uhádnuť ingrediencie, z ktorých bude upečený môj príbeh, a cítite, na koľko pikantný by mohol byť. Ono to v podstate ani nie je zložité. Jednoducho ma vždy priťahovali muži a vedela som, že sex s nimi milujem. Potom ale prišla jedna sebavedomá kráska a ja som sa ňou nechala zviesť. ***       Soňa bola dcéra bohatého obchodníka. Ja som často navštevovala ich vilu, pretože som opatrovala deti jej sestry. Raz večer, keď som uložila dievčatá spať, rozlúčila sa s rodinou a zberala sa na odchod, v tmavej chodbe čakala na mňa ona. „Počkaj, zlatíčko! Kam sa tak ponáhľaš?“ zastavila ma nečakane, odetá v bielych odvážnych šatách. Najskôr som sa jej zľakla, no potom ma zaskočil te...

Nora nemala síce až tak dokonale vypracovaný zadoček, no dostatočne príťažlivý nato, aby si ho každý s pôžitkom prezrel. Vystavovala ho na obdiv často, hoc aj nevedomky. Zvykli sme si robiť žarty, že má zadok ako z výkladnej skrine. Pracovala v univerzitnej knižnici a tam si občas musela stúpnuť na rebrík, aby dosiahla na knihy v hornej polici. Práve vtedy sa tak krásne na tej jej zadok pozeralo. Ja som bol len celkom obyčajný údržbár, no len mne jedinému z celej univerzity padol ten obletovaný zadoček do lona. *** Nahlásili mi, že v knižnici treba namontovať nové regály, a tak som si zbalil náradie a chystal sa pracovať. Musím sa priznať, že vždy som sa potešil, ak bolo nutné urobiť či opraviť niečo v tejto časti budovy. Na Noru bol príjemný pohľad a ja som sa do nej už dávno zúfalo zahľadel. Ten deň bol ale iný. Znova stála na rebríku a prehrabávala sa v knihách vysoko nad hlavou. Nevšimla si, kedy som prišiel, čím sa...

Tak ako sa radi vraciame do rovnakej kaviarne či reštaurácie, dokážeme si zamilovať aj butiky alebo obchodné centrá. Na okraji nášho mesta je jedna malá parfuméria a tá je pre mňa proste topka. Ako som do nej prvýkrát vkročila, vedela som, že sa tam budem vracať. Možno vám úvod mojej poviedky pripomína veľmi okatú a lacnú reklamu, no chcem o inom. Minulý rok pred Vianocami som šla do nemenovanej parfumérie vybrať priateľovi darček pod stromček. A tam som stretla Filipa. Bol to ten typ chlapa, ktorého nemusíte stretnúť za celý život, no keď ho stretnete, ste ochotná upísať dušu diablovi. Ja som pred ním zaprela partnera a skončili sme v jeho posteli. *** Áno, Filip bol kus pekného chlapa. Taký je ale aj ten môj. Na fyzickú príťažlivosť by som sa namotať nedala. Prechádzala som sa medzi pánskymi parfumami a všimla si, že „pán Dokonalý“ si obzerá naozaj kvalitné značky. Keď som k nemu pristúpila bližšie, okamžite som padla do pasce. Dodnes neviem,...

Predstava, že sa niekto pomiluje v skúšobnej kabínke, na verejných toaletách alebo napríklad aj v aute, mi vždy pripadala nereálna. Nedokázala som si totiž celkom dobre predstaviť to nepohodlie, adrenalín a celkovú trápnosť situácie. Vždy som patrila medzi ľudí, ktorí sa nenechajú strhnúť chvíľkovým návalom vášne. Hygiena a dôstojné vystupovanie patrili medzi moje priority. Sama seba sa dodnes pýtam, ako sa taký človek ako ja mohol nechať vyviesť z rovnováhy. Keď si dnes na to spomínam, celé je to zastreté neprehľadnou hmlovinou. Beriem to akosi nezúčastnene, ako keby som tam nebola ani ja. V konečnom dôsledku je to ale krásne divoká spomienka, ktorú mi už nikto nevezme.      V ten deň som bola v Prahe na pracovnom pohovore a večer som cestovala domov. Na vlak som dobehla v poslednej sekunde, už sa totiž zatvárali dvere. Zadýchaná som si sadla do prvého prázdneho kupé, ktoré som našla. Nemala som miestenku, preto ma potešilo, že aj bez nej som našla také skvelé miesto. Hojdanie vlak...

Je ťažké presťahovať sa z vidieka do mesta. Chýba vám tam veľa vecí, pričom sa v byte cítite akosi stiesnene. Keď som si hľadala ubytovanie v Bratislave, podmienkou bolo, že byt musí byť s balkónom. Pochopte, pri rodičovskom dome sme mali obrovskú záhradu. Potrebovala som aspoň malú satisfakciu. Nakoniec sa ale ukázalo, že tých pár metrov štvorcových sa stalo nielen mojou malou oázou relaxu, ale tiež skvelým miestom na rande.        Paľo bol môj nový sused. Naše prvé stretnutie nebolo to klasické chodbové. On sedel na svojom balkóne a hrýzol broskyňu, ja som zalievala kvety. Vedela som, že tam je, ale za bambusovou stenou som bola ticho ako myška. „Ahoj, tak ty si Kika?“ zakričal a nahol sa cez zábradlie. Zľakla som sa a troška aj zahanbila, to kvôli tomu, že som sa tak zatajovala. „Áno, nová susedka.“ „Párkrát som ťa tu už počul šuchotať, ale dnes si vravím, však by si ju mohol aj pozdraviť.“ „Teší ma,“ podala som mu ruku. Jeho stisk bol pevný. Okrem toho mal priateľské orieškov...