Predstava, že sa niekto pomiluje v skúšobnej kabínke, na verejných toaletách alebo napríklad aj v aute, mi vždy pripadala nereálna. Nedokázala som si totiž celkom dobre predstaviť to nepohodlie, adrenalín a celkovú trápnosť situácie. Vždy som patrila medzi ľudí, ktorí sa nenechajú strhnúť chvíľkovým návalom vášne. Hygiena a dôstojné vystupovanie patrili medzi moje priority. Sama seba sa dodnes pýtam, ako sa taký človek ako ja mohol nechať vyviesť z rovnováhy. Keď si dnes na to spomínam, celé je to zastreté neprehľadnou hmlovinou. Beriem to akosi nezúčastnene, ako keby som tam nebola ani ja. V konečnom dôsledku je to ale krásne divoká spomienka, ktorú mi už nikto nevezme.
V ten deň som bola v Prahe na pracovnom pohovore a večer som cestovala domov. Na vlak som dobehla v poslednej sekunde, už sa totiž zatvárali dvere. Zadýchaná som si sadla do prvého prázdneho kupé, ktoré som našla. Nemala som miestenku, preto ma potešilo, že aj bez nej som našla také skvelé miesto. Hojdanie vlaku ma uspávalo, a tak som sa pomaly začínala vnárať do hladiny alfa. Na najbližšej stanici ale pristúpil ku mne mladík a tvrdil, že má na moje sedadlo miestenku. Nechápala som, o čo mu ide, veď tam predsa bolo toľko ďalších voľných miest. Ale iste, miestenka je miestenka. Sadla som si preto na druhú stranu k oknu.
„Odkiaľ cestujete?“ spýtal sa, ale mne sa nechcelo rozprávať. Niečo ma však k nemu priťahovalo. So záujmom som pozorovala každý jeho pohyb. Ako si zložil z pliec ruksak, ako si vyzliekol bundu, ako sa usmieval.
„Ja idem z túry, na horách bolo krásne,“ skúšal ďalej rozvíjať konverzáciu. Z jeho očí sršalo niečo zvláštne. Dodnes to neviem pomenovať. Bola to akási smiešna kombinácia dobrosrdečnosti a divokosti. Pozeral na mňa tak uprene, že som jednoducho nemohla odolať. Po prvej vete sa mi jazyk natoľko rozviazal, že som sa prichytila pri tom, že mu rozprávam o svojej zlomenej nohe, keď som ako dieťa mala nehodu na lyžiach. Priťahoval ma ako magnet, hypnotizoval a zvádzal už tým, že tam bol. Mal strapaté vlasy a dokonale biele zuby. Presunula som sa o sedadlo bližšie až som sa nakoniec našla celkom oproti nemu. Naše kolená sa dotýkali a ja som chcela, aby ma oblapil omnoho viac, oveľa otvorenejšie a vášnivejšie.
Keď sme prešli na tému nevydarených vzťahov, rozplakala som sa a on ma chytil za ruky. Od tohto kroku bol iba kúsok k puse. Vstal, aby zatiahol záclonky na kúpe a sadol si vedľa mňa.
„Najbližšiu pol hodinu sa tu neukáže revízor a určite nikto nepristúpi,“ prehlásil tajomne a ja som nevedela, čo tým chce povedať. No dobre, možno som to troška tušila, ale nemohla som tomu uveriť. Niekoľko minút sme sa iba tak bozkávali a strkali si jazyky do pusy, no akonáhle sa utvrdil v tom, že nezačnem kričať a nevyhodím ho z kúpečka ako nejakého úchylaka, dovolil si viac. Začal ma okusovať na krku a ruku strčil medzi moje stehná. Najskôr to bolo iba niečo vyššie kolien, no pomaličky sa presúval hore. Mne sa to páčilo tak veľmi, že hoci som ho aj chcela zastaviť, moje telo protestovalo.
„Milovala si sa už niekedy vo vlaku?“ spýtal sa a ja som sa začala smiať.
„Čože? Ty sa tu chceš milovať?“
Neodpovedal, rozopol mi sveter a pohladil moje prsia.
„Pokojne sa môžeš dotýkať aj ty mňa,“ vyzval ma, aby prelomil moju pasivitu. Priznávam, sprvoti som bola naozaj ako paralyzovaná. Po jeho výzve som mu siahla do rozkroku a páčilo sa mi, čo tam cítim. Zasyčal a ďalej masíroval moje prsia. Keď sa mu zdalo, že naše prvotné oťukávanie trvá príliš dlho, vstal, aby si povolil nohavice a skôr, ako som stihla od úžasu zavrieť ústa, mi vyhrnul sukňu a posadil ma na svoje kolená. Potom máličko odhrnul moje nohavičky, aby sa mu uvoľnil priechod k mojej dierke. Napasoval ma na svoj penis. Chcela som niečo povedať, ale on mi zapchal ústa horúcim bozkom.
„Panebože, naozaj sa to deje?“ spýtala som sa celkom spotená.
Vlnila som sa na ňom a on ma hladil po chrbte. Pevne zovrel moje polovičky a zintenzívnil dorazy. Obaja sme začali hlasno dýchať. Počula som tlkot jeho aj svojho srdca. Bol tak silný, ako keby nám mali tieto životne dôležité orgány čochvíľa vyskočiť z hrude. Preryl sa prstom k môjmu klitorisu. Kým som ďalej dorážala, on ma tam dráždil. Aby zvýšil moje potešenie, neprestával hladiť moje prsia a bozkávať môj krk.
„Áno, áno,“ zmohla som sa na tiché výkriky.
Krátko pred vyvrcholením som pevne zaryla nechty do jeho chrbta a on ma uchopil za vlasy. Jemne ich potiahol dozadu, aby mal lepší prístup k môjmu krku a naposledy ho celý vybozkával.
„Si neskutočná,“ zastonal. Ďalej to už išlo ako na horskej dráhe. Mala som čo robiť s vlastným orgazmom, preto som si celkom neuvedomila, kedy sa urobil on.
Spamätala som sa rozochvetá a mokrá na sedadle pri okne. Šaty som mala znova uhladené a oproti sediaci mladík na mňa šibalsky žmurkol. To sa už ale do dverí tlačil revízor.
„Slečna, vy ste nastúpili na zlý vlak. Idete opačným smerom,“ prehlásil. Bola to ako ľadová sprcha. Okamžite som sa pobalila a vystúpila na najbližšej stanici. Keď som stála vonku a vlak sa začal pohýnať na odchod, ešte raz som sa pozrela na neznámeho krásavca. Vietor mi vial vlasy do tváre, preto som celkom dobre nevidela, ale zdalo sa mi, že máva. Neviem, ako sa volal, kde býval a ani čím sa živil. Uvedomila som si, že kým ja som mu vyrozprávala celý svoj životný príbeh, on mne nepovedal o sebe takmer nič. Nemám na neho žiaden kontakt, zostala mi iba pekná a tak trocha neuveriteľná príhoda.
