Erotická poviedka: Jeden smutný stalker

       Nie je ľahké priznať si, že ste niekým posadnutý. Občas by sa mohlo zdať, že posadnutosť nemôže zdravého človeka nikdy prepadnúť. Oliver si myslel niečo podobné. Bol to inteligentný a sebavedomý chlap, ktorý mohol mať akúkoľvek ženu, na ktorú si ukáže. Potom však stretol Kristínu a tá bola úplne iná než by očakával. Keďže sa mu hneď páčila, skúsil bežný postup. Horúce pohľady, postoj tela, náznaky, lichôtky, flirt. Nič, ona zostávala chladná. A práve tá jej ľahostajnosť to celé roztočila.

     Z Olivera sa chtiac-nechtiac stal lovec, stopár. Najskôr iba celkom nevinne začal vyhľadávať miesta, kam Kristína chodila rada a kde bol predpoklad, že ju môže stretnúť a vymeniť si s ňou pár slov. Ak mu náhodou venovala úsmev, takmer ani nedýchal. Čoraz viac sa mu to dostávalo pod kožu. Uvedomil si, že až príliš veľa času venuje sledovaniu jedného konkrétneho človeka. Bolo už však neskoro. Chcel dýchať rovnaký vzduch ako ona, nepatrne sa jej dotknúť, keď prechádzala okolo neho. Potreboval vidieť, akú nočnú košeľu si vzala tentokrát, alebo ktoré nohavičky sa práve sušia na jej balkóne. Zaleje si ráno kávu, alebo to bude bylinkový čaj? Viedol si zoznam toho, čo má rada a kam chodí. Zdalo sa mu, že z toho zošalie. Nedokázal sa ani sústrediť na prácu. Ak sa mu nepodarilo vypátrať, kde sa práve Kristína nachádza a čo robí, bol z toho mimoriadne smutný. Nehovoriac o tom, ak ju zazrel v spoločnosti iných ľudí, pričom bolo jedno, či ide o ženy alebo mužov.

     Nedá sa povedať, že by bol Oliver nebezpečný. Šlo skôr o neškodného blázna. Pokiaľ, samozrejme, opomenieme fakt, že niekto je až príliš fixovaný na vašu osobu. Kristína si to všimla a nebolo jej to príjemné. Viackrát ho prosila, aby jej dal pokoj, dokonca sa vyhrážala políciou, no trestné oznámenie nikdy nepodala.

stalker

„Dovoľ mi stráviť s tebou iba jeden jediný deň. So všetkým, čo k tomu patrí.“

„Ako to myslíš?“ vyľakala sa, keď jej ponúkol takýto návrh.

„Myslím prechádzku, večeru. A možno by sme sa mohli tváriť, že nám je spolu dobre. Zájdeme do kina, zatancujeme si.“

„A čo si od toho sľubuješ? Nenakopne ťa to potom ešte väčšmi? Nechcem ti dávať falošnú nádej. Viackrát som ti povedala, že nemám záujem. Som single a takto mi je dobre.“

„Nesľubujem si od toho celkom nič. Chcem iba s tebou stráviť jeden pekný deň. Sľubujem, že potom sa presťahujem ďaleko od teba a dám ti pokoj.“

„Ako môžem vedieť, že mi hovoríš pravdu?“

„Skúsime to?“

     Po dlhom prehováraní Kristína nakoniec pristúpila na túto jeho hru. Nebola si istá, ba mala aj trochu strach, no z Oliverových očí vyžarovala dobrosrdečnosť, úprimnosť, možno láska. Koniec-koncov, nebol jej odporný. Svojím spôsobom ho mala rada. Dokonca sa na okamih pristihla pri myšlienke, že by jej snáď aj chýbal jeho záujem, keby sa odsťahoval.

„Tak ako? Čo si vymyslel?“ spýtala sa, keď ju v nedeľu ráno vyzdvihol pred bytom.

     Oliver naplánoval ich deň do najmenších detailov. Tu musím zdôrazniť, že v jeho plánoch neboli žiadne intímnosti. V to si netrúfal dúfať. Chcel iba zažiť pekný deň. Lovci sú zväčša draví, panovační a krvilační. Tento bol však skôr iba taký presýtený vtáčik, ktorý nie je hladný, a preto plánuje len sa so svojou korisťou pohrať, neublížiť jej.

     Najskôr šli na prechádzku do parku. Dali si zmrzlinu, povozili sa na jazere v člnkoch a potom šli na obed. Kristíne sa to páčilo a začala sa v Oliverovej prítomnosti cítiť príjemne.

„Počuj, veď ty ani nie si taký strašný čudák ako som si pôvodne myslela,“ priznala sa mu a máličko sa k nemu naklonila. On dobre poznal reč tela a vedel, že sa mu začína pomaly otvárať. V kine si dovolil chytiť ju za ruku a ona nenamietala.

„Viem, že ťa to musí stáť veľa úsilia.“

„Čo myslíš?“

„To premáhanie. Hráš to výborne. Ďakujem,“ podotkol, keď sa chystali na večeru.

Vieš, ja sa zase až tak veľmi nemusím premáhať. Samej mi je to divné, ale cítim sa s tebou príjemne. Si pozorný, vtipný a použil si fakt skvelý parfum.

     Oliver sa pousmial a silnejšie stisol jej dlaň vo svojej. Kristína si všimla, že ženy sa za ním otáčajú a v jednom okamihu ju premkol zvláštny pocit hrdosti, že práve ju si vedie mestom.

„Asi to nie je dobrý nápad, ale musím to urobiť,“ povedala a pobozkala ho.

     Obaja boli z toho veľmi prekvapení, ale príliš to neriešili. Proste sa to stalo a vychutnávali si to. Večeru v drahej reštaurácii vypustili a presunuli sa k nemu domov.

„Je to neuveriteľné, no strašne ťa chcem,“ šepkala mu do ucha, keď za nimi zavrel vchodové dvere. Okamžite ju oprel o stenu a prisal sa na jej krk.

„Vitaj v mojom svete! Ja takúto túžbu pociťujem už veľmi dlho,“ priznal sa.

Páni?! Ty naozaj ukrývaš v nohaviciach takýto poklad? opýtala sa, keď mu siahla do nohavíc.

„Je len tvoj.“

     Zvalil ju v obývačke na koberec. Oblečenie z nej takpovediac strhal a nemaznal sa ani s gombíkmi. Všetko to šlo dole jedným chmatom.

     Nedočkavo položil svoju hruď na jej pevné prsia a nohu natlačil medzi jej stehná. Cítil, že je vlhká, no nevnikol do nej okamžite. Chvíľku sa s ňou ešte maznal a pohrával, aby vystupňoval jej túžbu.

„Uveríš mi, že v toto som nedúfal ani v najtajnejšom sne? Neveril som, že by sa to mohlo stať.“

„Ver mi! Toto nebol ani môj plán,“ šepkala, keď jej okusoval ušný lalok.

     Oliver išiel do toho naplno. Akoby chcel všetku tú túžbu a nespravodlivé odmietanie zo seba vytrieskať pri tejto milej činnosti. Dorážal tak silno až ich stehná o seba hlasno tlieskali.

„Ty máš ale výdrž! Poď, poď, poď!“ kričala nahlas.

     Ktorýsi zo susedom nervózne búchal na stenu, aby sa utíšili, no im to bolo úplne ukradnuté. Nielenže mu nevenovali svoju pozornosť, ešte viac pridali grády.

     Jej smotanové telo priam svietilo pod jeho čokoládovými obrysmi.

„Dokonalé!“ vykríkol a vystriekal sa jej medzi prsia. Potom ju dorobil rukou. Bola spokojná, dychčala akoby práve zabehla maratón. Usmievala sa a so zavretými očami dookola šepkala jeho meno.

„Oliver, Oliver, Oliver, tak na toto nikdy nezabudnem...“

     Prespala u neho a on jej ráno pripravil raňajky.

„Tak čo bude ďalej s nami?“ opýtala sa, keď dojedla a chystala sa na odchod.

„Presťahujem sa do hlavného mesta a teba nechám na pokoji.“

     Takúto odpoveď asi Kristína nechcela počuť, ale neprehovárala ho. Pozbierala si svoje veci a ticho odišla z jeho bytu. On si uvedomil, že Kristína zase nie je až tak výnimočná. Hoci spolu prežili peknú noc, nevedel si predstaviť, že by to mali zažiť znova.

     Lov sa skončil, korisť bola chytená...

afrodiziaka-a-gely2_1

feromony